Priemerná mesačná hrubá mzda na Slovensku preukázateľne stúpa, čo je rozhodne dobre. Smutným faktom však je, že tento rast je príliš pomalý, a teda nedokáže prevyšovať rast životných nákladov spôsobený zdražovaním. Na slovenskú priemernú mzdu má názor aj Európska únia (EÚ). Udáva dokonca aj presnú hodnotu, pričom je citeľne vyššia ako tá, ktorú udávajú domáci odborníci.
Ako informuje denník Pravda, výšku priemernej mzdy na Slovensku zatiaľ nepoznáme, tú zverejnia štatistici až začiatkom budúceho roka.
V minulom roku dosiahla priemerná mzda na Slovensku výšku 1 430 eur (mesačne). Išlo o zásadný posun oproti roku 2022, kedy priemerný Slovák mesačne zarobil 1 304 eur v hrubom. Ide o jasný dôkaz, že platy sa dlhodobo zvyšujú. No ako sme spomenuli, rast je to pomalý, a teda často bezvýznamný, keď si ho dáme do pomeru s rastom životných nákladov.
Inflácia ako hlavný brzdný faktor
Hlavným faktorom, ktorý neguje efekt rastu priemernej mzdy, je inflácia. Tá na začiatku roka 2023 dosiahla neuveriteľných 15,4 percenta, pričom do januára 2024 klesla na 3,9 percenta. Následne boli vykazované ďalšie poklesy – v júni tohto roka inflácia dosahovala iba 2,1 percenta. No žiaľ, potom začala inflácia znovu rásť. V novembri sa vyšplhala na 3,2 percenta, čo bola tretia najvyššia hodnota v tomto roku.
Podľa prognóz Národnej banky Slovenska (NBS) bude inflácia v najbližšom období opäť stúpať. Očakáva sa, že v roku 2025 sa ceny zvýšia v priemere o 5 percent. Následne by však mala inflácia postupne klesnúť pod úroveň 3 percent.
Pokiaľ ide o mzdy, NBS predpokladá nárast nominálnych platov v roku 2025 o 5,5 percenta, pričom reálne mzdy (očistené o infláciu) by sa mali zvýšiť o jedno percento .Ekonómovia zároveň upozorňujú, že vysoká inflácia z minulých rokov a nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily na Slovensku stále tlačia na dynamický rast platov.
Neprehliadnite
Slovensko vs. EÚ
Čo sa týka porovnania s ostatnými členskými štátmi EÚ, Slovensko na tom rozhodne nie je najlepšie, a to aj napriek tomu, že u nás platy od vstupu do EÚ pred vyše 20 rokmi vykazujú dlhodobý rast. Podľa Štatistického úradu Slovenskej republiky (ŠÚ SR) sa priemerná mzda v krajine od roku 2004 zvýšila o 905 eur. V roku 2010 dosahovala 769 eur, dnes je to takmer dvojnásobok.
Tým môžeme premostiť k zmienenej európskej štatistike, podľa ktorej bol hrubý plat priemerného Slováka v roku 2023 na úrovni 1 583 eur. Ako sme spomenuli, podľa domácich štatistík dosahoval 1 430 eur.
Horšie ako Slováci sú na tom napríklad Maďari a Bulhari, kde ľudia priemerne zarábajú 1 408 eur, resp. 1 125 eur mesačne. U českých susedov je to oveľa viac, a to takmer 2-tisíc eur. A Rakúsko? Tu ľudia zarábajú v priemere viac ako 4 500 eur mesačne.
Lídrami v rámci EÚ sú Luxembursko (6 755 eur mesačne), Dánsko (5 634 eur mesačne) a Írsko (4 890 eur mesačne). Je ale nutné podotknúť, že tieto údaje nezohľadňujú rozdiely v životných nákladoch medzi krajinami.
Ako je na tom minimálna mzda?
Minimálna mzda na Slovensku je taktiež často diskutovanou témou. V roku 2024 bola na úrovni 750 eur, čo podľa štúdie Stredoeurópskeho inštitútu pre výskum práce ani zďaleka nestačí na pokrytie základných výdavkov na dôstojný život. Dobrou správou je, že v roku 2025 sa zvýši na 816 eur a od roku 2026 sa jej výška bude vypočítavať ako 60 % priemernej mzdy spred dvoch rokov.
Zároveň však slovenské domácnosti čelia rastúcim nákladom. Inflácia síce spomaľuje, ale ceny tovarov a služieb stále rastú. V novembri 2024 boli ceny v obchodoch v priemere o 3,2 percenta vyššie ako v rovnakom mesiaci predchádzajúceho roka.
Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) uvádza, že ceny v priemerných krajinách jej združenia sú v septembri 2024 približne o tretinu vyššie ako pred krízou v roku 2019. Slovenské reálne platy preto zaostávajú za rastúcimi životnými nákladmi.
A na čo z našich platov dávame najviac peňazí? Asi vás to neprekvapí, no v čele rebríčka sa vystatujú potraviny a bývanie. Poliaci míňajú na potraviny o 25 percent menej, Maďari o 14 percent, Česi o 17 percent a Rakúšania o 2 percentá.
Vládna daňová reforma, ktorá zníži daň z pridanej hodnoty (DPH) na základné potraviny na 5 percent, môže čiastočne pomôcť, no zároveň zvýšenie základnej sadzby DPH na 23 percent znamená, že v mnohých prípadoch ceny naďalej porastú.
