Štát od budúceho roka uvedie do prevádzky konsolidačné opatrenia, ktoré prinesú mnoho ekonomických zmien. Bežní občania ich najviac pocítia v podobe novej základnej sadzby dane z pridanej hodnoty (DPH), ktorá stúpne zo súčasných 20 percent na 23 percent. To zapríčiní nárast cien množstva tovarov a služieb, vrátane potravín.
Vláda sa donedávna oháňala okresanou zníženiu sadzbou dane (z 10 percent na 5 percent), ktorej budú podliehať základné potraviny, no po novom svoj postoj mení. Ako informujú Aktuality.sk, koalícia pripúšťa scenár, v ktorom znížená sadzba viditeľne nepomôže k lacnejším potravinám, ktoré nám boli sľubované pred voľbami. Dokonca už zvažuje aj prípadné opatrenia.
Neprehliadnite
Predstavitelia strany Smer-SD avizovali, že znížená sadzba DPH napokon nemusí priniesť požadovaný výsledok, na čo pomerne aktívne upozorňujú aj obchodníci a analytici. V takom prípade vraj môže dôjsť k ráznemu opatreniu v podobe zavedenia regulovaných ciel. To okamžite vyvolalo horlivé diskusie, ktoré hovoria aj o možných dopadoch takéhoto opatrenia na celý trh.
Prečo by ceny nemuseli klesnúť?
Filip Kasana, prezident Zväzu obchodu, a Matej Krajčovič, predseda Slovenskej aliancie moderného obchodu, poukazujú na faktory, ktoré môžu zmariť vplyv zníženej sadzby DPH na konečné ceny. Medzi nimi vystupuje napríklad zvyšovanie výrobných nákladov, výkyvy na medzinárodných trhoch či sezónne faktory (neúroda). Kasana podotkol, že obchodníci sa snažia zohľadniť zníženie DPH v cenách, ale trh nie je možné ovplyvňovať umelou reguláciou.
Štát hovorí o regulovaných cenách
Na prvý pohľad regulované ceny nemusia znieť ako niečo hrozivé, no odborníci si myslia niečo iné. Martin Vlachynský z Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS) uviedol, že zavedenie cenovej regulácie by na trhu vyvolalo chaos, a to vo forme nedostatku potravín, problémov na strane výrobcov a zrýchlenej inflácie. Opiera sa pritom o príklad z Maďarska, kde regulované ceny viedlo k vysokému rastu cien neregulovaných produktov, ako aj nedostatku regulovaných položiek.
V apríli minulého roku bola inflácia potravín v Maďarsku o 73 percent vyššia v porovnaní s januárom 2020, čo je viac ako dvojnásobok priemeru v rámci Európskej únie (EÚ).
Radšej neurobiť nič
Kasana ďalej podotýka, že trh je na umelé zásahy náramne citlivý. Dodal, že takéto opatrenia deformujú základnú informáciu, čiže cenu. Reguláciami tohto rázu vraj členské štáty EÚ nezasahujú ani počas obdobia najvyššej inflácie.
Analytici aj obchodníci sa zhodujú, že trhové mechanizmy sú efektívnejšie ako cenová regulácia, ktorá môže priniesť viac problémov než riešení. Štát by teda podľa nich nemal zasahovať ďalšími opatreniami.
Štát chystá cenový „porovnávač“
V tomto smere ešte možno poukázať na pripravovaný web, vďaka ktorému budeme môcť rýchlo a jednoducho zistiť, ktoré obchody predávajú potraviny za najvýhodnejšie ceny. Webové sídlo doplní informačný systém Ministerstva financií (MF) Slovenskej republiky (SR). Jeho zriadenie vyplýva z návrhu novely zákona o cenách, ktorý 3. decembra schválili poslanci Národnej rady (NR) SR.
Vystupovať bude ako súčasť opatrení, ktoré boli prijaté vládou ako „jemnejšie opatrenia“, ktoré umožňuje zákon o cenách v rámci protiinflačného pôsobenia štátu (oproti regulácii cien). Rezort tak nadobudne právomoc na zverejňovanie informácií o cenách vybraných tovarov, ktoré budú môcť návštevníci zužitkovať na nákladovo efektívne nakupovanie.
Vlachynský však upozorňuje, že tento projekt bude cenovo náročný, a to ako z hľadiska výroby, tak aj z hľadiska prevádzky. Pre obchody bude predstavovať dodatočnú byrokraciu, ktorú s najvyššou pravdepodobnosťou pretavia do svojich cien, teda do cien potravín evidovaných na štátnom webe.
Krajčovič podotkol, že náklady obchodníkov na zapojenie sa do nového systému nemusia byť ktovieako vysoké, no obáva sa rizika zdraženia neevidovaných položiek. Vychádzal zo situácie, ktorá sa odohrala v Grécku. Vláda evidovala ceny len niektorých jogurtov, pričom tie, ktoré boli sledované, zlacňovali, zatiaľ čo tie, ktoré sledované neboli, zdražovali.
Vlachynský potom upozorňuje na možný scenár, v ktorom spotrebitelia v záujme ušetriť budú nakupovať skôr zahraničné produkty ako tie domáce, čo by predstavovalo vážnu hrozbu pre rentabilitu domácich producentov.
Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení sa zase obáva, že pokiaľ bude jediným porovnávacím kritériom cena, spotrebitelia síce budú nakupovať lacnejšie, no budú nakupovať menej zdravé potraviny.
