Hoci sa elektromobily stávajú čoraz pevnejšou súčasťou automobilového priemyslu, stále sa s nimi spája nemalá vlna kritiky, pokiaľ ide o niektoré kľúčové aspekty. Medzi tie nepochybne spadá aj rýchla degradácia batérií, resp. rapídna strata maximálnej kapacity, ktorá vedie k čoraz kratšiemu dojazdu. Je však degradácia skutočne taká rýchla, ako sa mnohí domnievajú? Nová štúdia, na ktorú poukázal server Electrive, tvrdí, že nie.
Rapídna degradácia batérií v elektromobiloch je mýtus, ktorému sa početná skupina odporcov elektromobility rozhodla slepo dôverovať. Áno, batérie časom strácajú maximálnu kapacitu. Tento proces však neprebieha závratným tempom. Práve naopak, štúdia konzultačnej spoločnosti P3 ukázala, že prebieha pomaly a relatívne stabilne.
Niet sa čo čudovať, že mnoho mýtov ohľadne elektromobilov sa týka práve batérie. Ide totiž o najdôležitejší a zároveň najdrahší komponent každého elektrického vozidla. Je pochopiteľné, že ľudia majú obavy z rýchleho kazenia a s ním spätej potreby batériu vymeniť za novú, čo zvyčajne predstavuje nemalé náklady. Nie vždy je však potrebné tieto obavy prekrývať s nepodloženými teóriami.
Analyzovala vyše 7-tisíc elektromobilov
Štúdia spoločnosti P3 sa zamerala na problematiku degradácie batérií po najazdení určitého množstva kilometrov. Na získanie všetkých dôležitých údajov uplatnila dva prístupy. V prvom roku vzala 50 vozidiel z vlastného vozového parku a preskúmala ich batérie z hľadiska predchádzajúceho starnutia. Tieto vozidlá vybrala tak, aby získala prehľad o čo najväčšom počte rôznych profilov jazdy a nabíjania, aj aby dokázala identifikovať rozdiely medzi jednotlivými výrobcami.
V druhom kroku sa pričinil rakúsky startup Aviloo, ktorý sa zaoberá diagnostikou batérií. Podľa svojich slov vykonal už viac ako 60-tisíc kapacitných testov.
Celkovo boli v rámci štúdie analyzované dáta z vyše 7-tisíc vozidiel, konkrétne prostredníctvom metódy Premium Test. Ide o formu testu startupu Aviloo, v rámci ktorého sa batéria elektromobilu nabije na 100 percent a s pripojeným kľúčom sa nechá vybiť na 10 percent. Týmto spôsobom sa zohľadňuje nespočetné množstvo ako kľúčových, tak aj vedľajších údajov.
Vzorka zahŕňala aj vozidlá, ktoré mali najazdené viac ako 300-tisíc kilometrov, čo umožnilo podrobnejší posudok starnutia batérií v závislosti od počtu najazdených kilometrov.
Čo sa zistilo?
Hodnotenie bolo komplikované, no prinieslo celkom jasné výsledky. V rámci prvých 30-tisíc kilometrov jazdy je strata maximálnej kapacity rýchlejšia. Klesať má zo 100 percent na zhruba 95 percent. Čím viac kilometrov však elektromobil najazdí, tým je degradácia pomalšia. Po 100-tisíc kilometroch má skutočná kapacita batérie dosahovať až 90 percent.
Následne trendová krivka naberá horizontálnu podobu – medzi nájazdom 200-tisíc a 300-tisíc kilometrov je degradácia viac-menej stabilná, drží sa výrazne nad 70 percentami, niekedy sa dokonca približuje až k 87 percentám.
Pokiaľ teda zohľadníme len degradáciu v priebehu prvých desiatok tisíc kilometrov jazdy, áno, degradácia batérie je rýchlejšia. Čím viac kilometrov však elektromobil najazdí, tým pomalšie klesá maximálna kapacita. Z dlhodobého hľadiska tak možno mýtus označiť za nepravdivý.
Nemožno ignorovať skutočnosť, že poprední výrobcovia batérií takmer neustále pracujú na nových technológiách, ktoré súbežne cielia ako na dlhší dojazd na jedno nabitie, tak aj na pomalšiu degradáciu v priebehu času. Niekedy sa im to dokonca darí pri zvyšovaní kapacít v oblasti nabíjania.
Sú aj iné „brzdné“ faktory
Smutným faktom však je, že všetky tie mýty a konšpirácie ohľadne elektromobilov sú jedným z hlavných faktorov, ktoré vplývajú na nízke predaje. Ako sme vás informovali v tomto článku, podľa Sigrid de Vries, generálnej sekretárky ACEA, prienik elektromobilov na európskom trhu výrazne zaostáva za očakávaniami.
Tie predpokladali trhový podiel elektrických vozidiel na úrovni 20 percent až 25 percent do roku 2025. V súčasnosti si však pripisujú len zhruba 10-percentný podiel. Uviedla to v rámci 7. ročníka najväčšieho stredoeurópskeho podujatia CEE Automotive Supply Chain.
Samozrejme, vplýva na to aj množstvo iných faktorov menovite:
- Nedostatočný dopyt;
- Chýbajúca infraštruktúra;
- Zložitá regulácia.
