17. november nie je len Dňom boja za slobodu a demokraciu. V tomto roku ide taktiež o dátum, od ktorého náš štát funguje tzv. na sekeru, čiže na dlh. Ako píše server oPeniazoch.sk, od dneška až do konca roka si bude musieť štát požičiavať peniaze, aby dokázal stabilne financovať ako verejné služby, tak aj dôchodky, mzdy a dávky. Pôvodne mal na túto skutočnosť upozorniť Inštitút ekonomických a spoločenských analýz (INESS).
Fungovanie Slovenska na dlh nie je nič bezprecedentné. Rozhodne však nie je zvykom začať fungovať na sekeru v tak skorom dátume. Za posledné desaťročie sa v siedmich prípadoch prešlo na dlh až v decembri, niekedy dokonca až pred vianočnými sviatkami, čiže tesne pred koncom roka.
Podľa INESS signalizuje skorší dátum prechodu štátu na dlh veľmi zlé hospodárenie slovenskej vlády, ktoré vraj nedokážu ospravedlniť ani externé okolnosti. Tie totiž neovplyvňujú len slovenskú ekonomiku. Ovplyvňujú väčšinu európskych krajín v rovnakej miere. No zatiaľ čo Slovensko už v polovici novembra sužuje deficit, v takom Dánsku je situácia opačná – rozpočet je prebytkový.
Výdavky prevýšili príjmy
Pokiaľ ide o príjmy verejného sektora, tie v tomto roku dosiahli výšku 53,5-miliardy eur, čo rozhodne nie je málo. Napríklad v roku 2018 činili príjmy verejného sektora len 34,5-miliardy eur. Stojí pritom za zmienku, že toto bol jeden z rokov, kedy štát začal fungovať na dlh až tesne pred vianočnými sviatkami.
Samozrejme, za tie roky došlo k mnohým zmenám, ktoré sa pretavili do rastu inflácie. No aj keď tento jav nevzmeme do úvahy, vláda má tento rok zhruba o 6-miliárd eur (alebo 12 percent) viac, než mala pred šiestimi rokmi.
Problém je v tom, že výdavky rástli citeľne rýchlejšie ako príjmy. Tento rok údajne dosiahnu až 61,3-miliardy eur. V roku 2018 dosahovali verejné výdavky objem 35,2-miliardy eur. Odhliadnuc od inflácie, výdavky vlády v priebehu 6 rokov stúpli o takmer 13-miliárd eur (alebo 26,4 percenta).
Vláda a nerozumné hospodárenie
Nakoľko sú príjmy nižšie ako výdavky, štát sa dostáva do deficitu. INESS pritom vidí problém najmä vo vysokých výdavkoch. Ich podiel na ekonomike stúpol z 37 percent medzi rokmi 2007 až 2008 na súčasných 47 percent, čo predstavuje jeden z najrýchlejších rasto na území Európskej únie (EÚ).
Z hľadiska podielu verejných výdavkov na hrubom domácom produkte (HDP) sme sa dokonca priblížili k oveľa ekonomicky silnejšiemu Dánsku.
Tým možno premostiť ku konsolidačnému balíku, prostredníctvom ktorého sa štát posnaží ozdraviť verejné financie, resp. znížiť ich deficit. Posledné udalosti, resp. prechod krajiny na dlh, pritom jasne naznačuje, že konsolidácia by mala prebiehať skôr na výdavkovej strane, než na príjmovej. Ako zrejme viete, štát chce od Slovákov vyberať ešte viac peňazí, konkrétne prostredníctvom vyššej dane z pridanej hodnoty (DPH) a novej transakčnej dane.
Podľa mnohých odborníkov by však bolo oveľa prínosnejšie, keby štát zbieral peniaze pre do svojej pokladnice obmedzením plytvania verejnými prostriedkami a väčším dôrazom na vlastnú zodpovednosť, pokiaľ ide o spravovanie verejných financií.
