Slovenskí motoristi sa musia od budúceho roka pripraviť na citeľne vyššie ceny. Zatiaľ čo sa všetci tešíme z klesajúcich cien pohonných hmôt, predovšetkým benzínu a nafty, z hustého dymu budúcnosti na nás číhajú nielen drahšie diaľničné známky. Zvýšiť by sa mal aj ďalší základný poplatok, ktorému sa nevyhne ani jeden vodič.
V dohľadnej dobe by sme mali zaznamenať aj zdraženie povinného zmluvného poistenia (PZP), ktoré je potrebné uhrádzať nielen na každé osobné motorové vozidlo.
PZP zdražuje de facto kontinuálne a neustále. No budúce tempo rastu by malo byť oveľa výraznejšie. Marián Búlik, finančný analytik OVB Allfinanz Slovensko, pre SITA uviedol, že zatiaľ čo vlani dosiahol priemerný medziročný rast cien PZP okolo 5 percent, v blízkej budúcnosti by to mal byť dvojnásobok, čiže asi 10 percent.
Isté to ale nie je, nakoľko na cenotvorbu PZP vplýva viacero dôležitých faktorov. Patrí medzi ne nielen zdražovanie cien náhradných dielov a práce, ale aj zvýšenie maximálnych limitov, pokiaľ ide o škody na zdraví, o vyše milión eur. Taktiež by malo dôjsť k navýšeniu maximálnych limitov v rámci škôd na majetku, a to zhruba o tretinu. Okrem toho máme rátať aj s obmedzením pre zníženie poistného plnenia pri alkohole do jedného promile..
Prečítajte si aj
Nevýnosný biznis
Búlik ďalej skonštatoval, že PZP má dlhodobo najhorší kombinovaný škodový ukazovateľ, pričom v posledných rokoch sa spriada s minimálnym ziskom. Z tohto dôvodu majú poisťovne významne obmedzený priestor, čo sa týka prijímania zmien vedúcich k vyšším nákladom. Aby teda neboli stratové, musia ceny PZP zvýšiť, aby bol pre ne tento biznis rentabilný, resp. výnosný.
Okrem už uvedeného má na rast cien PZP vplývať aj skutočnosť, že rastie počet škôd spôsobených nepoistenými vozidlami. Búlik tvrdí, že z tohto hľadiska na situácii nič nemení ani rozhodnutie štátu navýšiť minimálnu výšku pokuty za jazdu bez PZP zo 16,60 eura na 50 eur. Aj nová spodná hranica je podľa neho stále príliš nízka a má len malý odstrašujúci efekt. V súčasnosti má byť nepoistených áut niečo cez 200-tisíc, upozornil analytik.
A nie je sám, kto upozorňuje na vážne nedostatky späté so súčasným stavom PZP. Poukazuje na ne aj Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ), podľa ktorého okresné úrady ročne obdržia približne 300-tisíc oznámení týkajúcich sa neuzatvorenia PZP. Pokutu za to však dostane iba minimum vinníkov.
Len za posledných 6 rokov sa malo nakopiť viac ako 1,8-milióna prípadov neuzatvorenia PZP. Vyplýva to z údajov Slovenskej kancelárie poisťovateľov. Pokút pritom bolo udelených okolo 32 640, a to v celkovej sume niečo cez 3,8-milióna eur. A aby toho nebolo málo, v skutočnosti sa podarilo vymôcť menej ako polovicu z tejto sumy (44 percent).
