Vláda v rámci konsolidačného balíka, ktorého cieľom je ozdraviť verejné financie, plánuje zaviesť novú daň, menovite transakčnú daň. Tej sme sa na našom webe venovali už niekoľkokrát. Napriek tomu sa ale na jej adresu neustále dozvedáme čerstvé informácie. Po novom sa jej venovala aj daňová poradkyňa Ingrid Cicáková. Jej poznatky a teórie zosumarizoval server oPeniazoch.sk.
Transakčná daň má v budúcom roku predstavovať druhý najväčší príjem finančných prostriedkov pre štátnu kasu. Tým prvým pravdepodobne bude vyššia základná sadzba dane z pridanej hodnoty (DPH). Štát už viackrát avizoval zmeny v rámci náležitostí konsolidačného balíka, avšak jeho hodnota ostáva nezmenená – 2,7-miliardy eur.
Neprehliadnite
Novú daň možno poňať ako súpravu poplatkov, ktorú budú odvádzať podnikatelia, firmy aj jednoosobové eseročky. Po novom sa bude odvádzať štátu určité percento z každej vykonanej elektronickej transakcie, ako aj z každého výberu hotovosti z bankomatu. Ďalšou povinnosťou bude odvádzanie poplatku za platobnú kartu.
V rámci elektronických transakcií sa bude aplikovať sadzba vo výške 0,4 percenta. Nikdy sa však neodvedie viac ako 40 eur. To znamená, že ak podnikateľ odošle platbu vo výške 1 000 eur, štátu odvedie 4 eurá. Pri výberoch hotovosti z bankomatov sa bude odvádzať 0,8 percenta z vybranej čiastky. V tomto prípade štát nestanovil maximálny limit, čo znamená, že čím viac peňazí dotknutý subjekt vyberie, tým viac peňazí odvedie. Poplatok za platobnú kartu by sa mal odvádzať raz ročne, jeho výška je nateraz stanovená na 2 eurá.
V súvislosti s transakčnou daňou ďalej vznikne povinnosť obchodníkom disponovať platobným terminálom, teda umožňovať zákazníkom platbu kartou. Týmto krokom chce štát zamedziť nadmernému hromadeniu hotovosti, čo je veľký problém napríklad v susednom Maďarsku, kde toto daňové zaťaženie funguje už dlhšiu dobu.
Necelých 200-tisíc podnikateľov si potom bude musieť v banke zriadiť transakčný účet. Najmä živnostníci totiž často používajú na transakcie späté s podnikateľskou činnosťou osobný bankový účet. Samozrejme, vedenie transakčného účtu niečo stojí, no vláda usiluje o zastropovanie tejto čiastky na 5 eur mesačne.
Ak všetko prebehne podľa súčasného plánu, povinnosť odvádzať transakčnú daň by mala platiť od apríla budúceho roku. Konečný termín pre založenie transakčného účtu bol stanovený na marec 2025, zatiaľ čo povinnosť disponovať platobným terminálom má konečný termín v júli 2025. Podrobnejšie si o všetkých náležitostiach transakčnej dane môžete prečítať v rozsiahlom prehľade, ktorý nájdete na tomto odkaze.
Daň, ktorá obchodníkom podrazí nohy
V tomto bode môžeme premostiť späť k odhadom poradkyne Ingrid Cicákovej. Uviedla, že samotná daň je pre podnikateľov sankciou na nič, pričom často má byť len likvidačného charakteru.
Najintenzívnejšie vraj vplyv transakčnej dane pocítia menší podnikatelia, ktorých činnosť sa opiera o nákup a predaj tovaru. Pri nákupných a predajných operáciách sa totiž zvyčajne účtuje veľmi nízka marža, a to približne v rozpätí od 2 percent do 6 percent. To znamená, že aby podnikateľ dokázal vygenerovať zisk, musia mu cez účet prúdiť značné toky peňazí.
Problém je v tom, že títo podnikatelia budú musieť odvádzať transakčnú daň aj vtedy, keď nedosahujú finančný zisk a neevidujú nárast majetku či akúkoľvek spotrebu alebo nadštandard. Logické či etické dôvody zdanenia aj takýchto subjektov sa podľa poradkyne hľadajú len veľmi ťažko. Daň totiž budú musieť odvádzať z každého finančného toku, ktorým sa vyrovnáva dlh voči obchodnému partnerovi a ktorým sa cieli na dosiahnutie zisku.
Vypracovala dokonca aj praktický príklad, ktorý demonštruje možné následky transakčnej dane. Konkrétne porovnala situácie podnikateľa v službách, ktorý vlastní s. r. o. s menším počtom zamestnancov, samostatného živnostníka podnikajúceho v oblasti IT služieb a podnikateľa, ktorý prevádzkuje obchod s rozličným tovarom. Do úvahy vzala predpoklad, že všetky tri subjekty ročne generujú rovnaký zisk, a to vo výške 70-tisíc eur.
Kto na tom bude najlepšie? Podnikateľ vlastniaci firmu orientujúcu sa na služby by pri ročnom obrate 200-tisíc eur mohol v dôsledku transakčnej dane zaplatiť odvod okolo 500 eur. Živnostník podnikajúci v IT službách by pri ročnom obrate 85-tisíc eur na transakčnej dani zaplatil pod 100 eur. A majiteľ obchodu? Ten by na dosiahnutie zisku 70-tisíc eur musel pri uvedenom rozpätí bežných prirážok vygenerovať obrat až 3,5-milióna eur, z ktorého by ešte musel na dani zaplatiť asi 14-tisíc eur.
Transakčná daň teda môže mať katastrofálne následky na činnosť menších obchodov. Hoci štát zastropoval maximálnu výšku odvodu z elektronickej transakcie na 40 eur, to podľa Cicákovej prospeje len väčším obchodníkom s gigantickými obratmi. Obchodom, ktoré zvyknú nakupovať v menších množstvách, to pomôže len minimálne. Do tejto kategórie spadajú napríklad lekárne, kníhkupectvá, obchody s oblečením, železiarstva, obchody s potravinami či chovprodukty.
To znamená, že nová daň bude voči menším obchodníkom výrazne diskriminačná. Poradkyňa tvrdí, že férovejším prístupom by bolo, keby štát znížil sadzbu dane a odstránil 40-eurový strop. V súčasnej podobe však môže daňové zaťaženie priniesť extrémne podmienky, v ktorých menšie obchody nebudú schopné fungovať, a teda zaniknú.
Pripomíname však, že ešte stále nie je nič oficiálne. Vládni predstavitelia pokračujú v rokovaniach o náležitostiach konsolidačného balíku, pričom v priebehu dnešného dňa by sa malo konať záverečné hlasovanie.
