Vláda SR nedávno schválila konsolidačný balík, ktorý predkladá hneď niekoľko opatrení, prostredníctvom ktorých by sa malo docieliť výrazné zníženie deficitu verejných financií. Problém je v tom, že nie všetky opatrenia boli dôkladne premyslené. Platí to predovšetkým pre transakčnú daň, ktorá spoplatní veľkú časť elektronických finančných prevodov, ako aj výbery z bankomatov. Ako totiž informuje denník Teraz.sk, táto daň je z hľadiska európskeho práva problémová.
Transakčná daň je druhým najväčším opatrením konsolidačného balíka, a teda predstavuje veľkú časť potenciálnych príjmov do štátnej kasy v budúcom roku. Povinnosť ju uhrádzať budú mať právnické osoby, vrátane samostatne zárobkovo činných osôb (SZČO) a jednoosobových eseročiek.
Neprehliadnite
Pozostáva z dvoch základných sadzieb. Sadzba vo výške 0,4 percenta sa bude uplatňovať na elektronické transakcie. Vždy sa však odvedie maximálne 40 eur. Druhá sadzba vo výške 0,8 percenta sa bude uplatňovať na výbery z bankomatov. V tomto prípade vláda nestanovila maximálny limit.
Podnikateľom taktiež vzniká povinnosť mať založený transakčný účet. Ide o platobný účet daňovníka, ktorý je právnickou osobou alebo organizačnou zložkou zahraničnej osoby, alternatívne platobný účet fyzickej osoby, na ktorom daňovník vykonáva finančné transakcie súvisiace s jeho podnikaním.
Zaujímavosťou je, že dokonca aj prezident SR Peter Pellegrini poukázal na niektoré nedostatky konsolidačného balíka. Vyzval vládu, aby podnikla kroky s cieľom vyvarovať sa nežiadúcim negatívnym dôsledkom schválených opatrení. Napriek tomu ale legislatíve udelil svoj podpis, čím sa stala definitívnou.
Daň, ktorá dvíha nejedno obočie
Viacerí odborníci vidia problém v tom, že konsolidačný balík bol schválený v skrátenom konaní. A po novom obavy nemajú len slovenskí experti. Konkrétne transakčnú daň vníma ako problémovú aj európske právo.
Z jej náležitostí totiž vyplýva, že v prípade cezhraničného zúčtovania bude zdanenie vyššie ako pri priamych prevodoch cez slovenskú banku, nakoľko sa na tieto prípady nevzťahuje uvedený limit vo výške 40 eur. Upozornila na to Renáta Bláhová, partnerka poradenskej spoločnosti BMB Partners TAXAND, v aktuálnej analýze.
Slovenská odroda transakčnej dane je podobným maďarským zákonom z roku 2012. V určitých smeroch ale možno nájsť výrazné odlišnosti, vrátane zahrnutia zahraničných subjektov. Maďarský zákon totiž cielil len na domáce bankové účty, a teda neuplatňoval vyššie zdanenie pri zahraničných platbách. Podľa Bláhovej sa javí, že slovenský zákon o transakčnej dani sa prijal bez toho, aby ho v riadnom procese odobrili kľúčové orgány EÚ, a to aj z pohľadu súladu s európskym právom.
Kopa nedostatkov
Ďalej poznamenala, že z hľadiska Zmluvy o fungovaní EÚ je legislatívna požiadavka na slovenských podnikateľov týkajúca sa samovypočítavania a odvádzania transakčnej dane na mesačnej báze z pohybov na účtoch v zahraničných bankách nielen neprimeranou, ale aj diskriminačnou administratívnou záťažou.
Ako praktický príklad uviedla nákup realizovaný slovenskou dcérskou firmou nemeckého koncernu v hodnote 10-miliónov eur. V prípade, že sa tento nákup uskutoční prostredníctvom bankového prevodu cez slovenskú banku, výška odvedenej dane bude 40 eur. Ak sa však vykoná cez zahraničnú, respektíve nemeckú banku, daň sa vyšplhá až na 40-tisíc eur.
Taktiež podotkla, že maďarská aj slovenská verzia transakčnej dane je potenciálne v rozpore s princípmi DPH a konkurencieschopnosti európskeho trhu. To údajne predstavuje vážne aj pre celkovú fiškálnu stabilitu, ak bude čoraz viac krajín nasledovať precedens stanovený súčasnými, teda slovenskými a maďarskými modelmi.
A aby toho nebolo málo, podľa Bláhovej je celkový rozsah slovenskej transakčnej dane v rozpore s voľným pohybom kapitálu podľa Zmluvy o fungovaní EÚ.
To znamená, že ak štát náležite neupraví náležitosti transakčnej dane, môže sa stať, že zodpovedné orgány EÚ pozastavia jej účinnosť.
