V posledných týždňoch sa na Slovensko schvaľuje jeden zákon za druhým. Niektoré z nich potešia, niektoré vôbec. Najčastejšie sa v tomto smere rozoberá konsolidačný balík, ktorý štát schválil s cieľom ozdraviť verejné financie, respektíve znížiť ich deficit. Ten totiž obsahuje hneď niekoľko opatrení, ktoré výrazne ovplyvnia každodenný život všetkých Slovákov.
Súčasťou konsolidačného balíka je aj nová transakčná daň, inak nazývaná ako daň z transakcií, ktorú budú musieť uhrádzať právnické osoby, teda podniky, jednoosobové eseročky, ako aj živnostníci. Ako informuje denník Teraz.sk, zavedenie tejto dane je už definitívne. Prezident Slovenskej republiky Peter Pellegrini sa totiž rozhodol príslušný zákon (zákon o transakčnej dani) podpísať.
Prezident v piatok (18. októbra) oznámil, že rešpektuje zodpovednosť vlády za toto opatrenie. Súbežne ju ale vyzýva k tomu, aby pred začiatkom účinnosti zákona podnikla ďalšie kroky, presnejšie aby upravila niektoré jeho náležitosti, ktoré môžu viesť k negatívnym dôsledkom.
Zákon potrebuje zmeny
Za otázne opatrenie označuje napríklad odvádzanie transakčnej dane charitatívnymi mimovládnymi organizáciami. Stopercentne potom nesúhlasí ani s opatrením, podľa ktorého by mali daň odvádzať všetky obchodné spoločnosti pri posielaní miezd zamestnancom, prípadne keď presúvajú cez svoj účet prostriedky niekoho iného pri nútenom výkone rozhodnutí.
Pellegrini verí, že vláda prostredníctvom aktuálne pripravovanej novely urobí všetko preto, aby v dostatočnom predstihu odstránila zo zákona všetky položky, ktoré môžu viesť k nezamýšľaným negatívnym dôsledkom smerom k slovenskej spoločnosti. Myslí si, že ich súčasná prítomnosť mohla byť spôsobená aj tým, že zákon bol prijatý v skrátenom legislatívnom konaní, ktoré nezahŕňalo náležité analýzy celkových dopadov na všetky časti slovenskej ekonomiky a hospodárstva.
Čo presne je transakčná daň?
Transakčná daň predstavuje súpravu poplatkov, ktoré budú odvádzať podnikatelia, firmy aj jednoosobové eseročky.
Daňové zaťaženie zahŕňa sadzbu vo výške 0,4 percenta, ktorá sa bude účtovať pri každej odoslanej elektronickej transakcii. Štát však nastavil aj maximálnu výšku odvodu, ktorá činí 40 eur na transakciu.
Ďalšia sadzba, vo výške 0,8 percenta, sa bude uhrádzať pri výberoch z bankomatov. V tomto prípade štát nestanovil maximálny limit, čo znamená, že čím viac peňazí dotknutý subjekt vyberie, tým viac odvedie do štátnej pokladnice.
V súvislosti s transakčnou daňou ďalej vznikne povinnosť obchodníkom disponovať platobným terminálom, teda umožňovať zákazníkom platbu kartou. Týmto krokom chce štát zamedziť nadmernému hromadeniu hotovosti, čo je veľký problém napríklad v susednom Maďarsku, kde toto daňové zaťaženie funguje už dlhšiu dobu.
Necelých 200-tisíc podnikateľov si potom bude musieť v banke zriadiť transakčný účet. Najmä živnostníci totiž často používajú na transakcie späté s podnikateľskou činnosťou osobný bankový účet. Samozrejme, vedenie transakčného účtu niečo stojí, no vláda usiluje o zastropovanie tejto čiastky na 5 eur mesačne.
Ak všetko prebehne podľa súčasného plánu, povinnosť odvádzať transakčnú daň by mala platiť od apríla budúceho roku. Konečný termín pre založenie transakčného účtu bol stanovený na marec 2025, zatiaľ čo povinnosť disponovať platobným terminálom má konečný termín v júli 2025. Podrobnejšie si o všetkých náležitostiach transakčnej dane môžete prečítať v rozsiahlom prehľade, ktorý nájdete na tomto odkaze.
Riziko pre mnohých obchodníkov
Transakčná daň má v budúcom roku tvoriť druhý najväčší zdroj príjmu pre štátnu pokladnicu. V snahe štátu znížiť deficit verejných financií tak zohrá kľúčovú úlohu.
Odkedy však bol schválený konsolidačný balíček, začali sa šíriť viaceré obavy ohľadne negatívnych vplyvov, ktoré môže transakčná daň vyvolať.
Za zmienku stojí napríklad varovná predpoveď daňovej poradkyne Ingrid Cicákovej. Podľa nej najviac pocítia vplyv transakčnej dane menší podnikatelia, ktorých podniková činnosť sa opiera o nákup a predaj tovaru. Pri nákupných a predajných operáciách sa totiž zvyčajne účtuje veľmi nízka marža, a to približne v rozpätí od 2 percent do 6 percent. To znamená, že aby podnikateľ dokázal vygenerovať zisk, musia mu cez účet prúdiť značné toky peňazí.
Problém je v tom, že títo podnikatelia budú musieť odvádzať transakčnú daň aj vtedy, keď nedosahujú finančný zisk a neevidujú nárast majetku či akúkoľvek spotrebu alebo nadštandard. Logické či etické dôvody zdanenia aj takýchto subjektov sa podľa poradkyne hľadajú len veľmi ťažko. Daň totiž budú musieť odvádzať z každého finančného toku, ktorým sa vyrovnáva dlh voči obchodnému partnerovi a ktorým sa cieli na dosiahnutie zisku.
Poradkyňa vypracovala aj praktický príklad, ktorý jasne znázorňuje rozdielne dopady transakčnej dane na podnikateľské aktivity rôznych typov subjektov. Nájdete ho v samostatnom článku na tomto odkaze.
Povinnosť uhrádzať transakčnú daň má byť podľa súčasných plánov vlády účinná od apríla budúceho roku.
