Ľudstvo aj dnes tápa nad mnohými existenčnými otázkami. Jednou z nich je aj tá, ktorá sa týka budúcich zdrojov energie. Je zrejmé, že planéta v dôsledku ľudskej činnosti degraduje, a preto vedci neustále hľadajú nové zdroje energie, ktoré by čo najmenej zaťažovali životné prostredie, no zároveň by dokázali pokryť všetky naše súčasné aj budúce potreby. A zdá sa, že jeden taký zdroj naozaj našli, píše server Interesting Engineering.
Energiu dnes čerpáme z rôznych zdrojov. Aj dnes je v tomto smere kľúčové uhlie, ktoré z celosvetového hľadiska figuruje ako najväčší zdroj energie, keďže prevláda v energetickom mixe mnohých krajín. Podľa údajov Statista si uhlie v roku 2023 pripisovalo približne 35,5-percentný podiel na globálnom energetickom mixe.
Neprehliadnite
Dôležitú úlohu potom zohrávajú aj jadrové elektrárne, ktoré generujú energiu štiepením. A samozrejme, čoraz populárnejšie sú obnoviteľné zdroje energie, pod ktoré spadajú napríklad solárne, vodné či veterné elektrárne.
Stále dominujú fosílne palivá
Údaje publikované na webe Our World in Data prezrádzajú, že vlani sa najviac energie na obyvateľa vyprodukovalo v Kanade, pričom väčšina pochádzala z fosílnych palív, konkrétne 64 956 kWh. Na druhom mieste skončili obnoviteľné zdroje s objemom 29 239 kWh. Štiepenie skončilo až tretie. Podobnú situáciu potom možno sledovať aj v iných veľkých krajinách, napríklad v Spojených štátoch, Číne a Austrálii. No napríklad v takom Švédsku prevládajú obnoviteľné zdroje, v minulom roku sa tu podpisovali pod 30 342 kWh energie, zatiaľ čo fosílne palivá „len“ pod 14 585 kWh energie.
Hoci majú minimálny záťaž na planétu, obnoviteľné zdroje stále nie sú priveľmi rozšírené. V tejto oblasti medzi jednotlivými krajinami prevláda značná nerovnováha. Dôvodom sú rozdielne geografické podmienky, ale aj finančné možnosti, okrem iného.
Revolúcia na obzore
Teraz však vedci prichádzajú s objavom, ktorý by sa mohol stať prakticky neobmedzeným zdrojom energie pre celý svet. Postaral sa oň japonský startup s názvom Helical Fusion. Kľúčom k úspechu je podľa neho jadrová fúzia.
Fúzne reaktory nie sú žiadnou prelomovou novinkou. Startup sa však na tento zdroj energie pozerá z trochu iného hľadiska. Plánuje spustiť fúzny reaktor v tzv. ustálenom stave, ktorý by bol vôbec prvým svojho druhu. Najskôr má v úmysle vyvinúť pilotný, teda testovací reaktor, ktorý bude založený na špirálovej metóde, teda technike magnetické udržiavania. Počiatočná výrobná kapacita sa odhaduje na 50 až 100 MW energie.
Nový reaktor tak bude doposiaľ nevídaného typu, konkrétne má ísť o odrodu stelarátora, presnejšie heliotron. Skladať by sa mal z dvoch súvislých špirálových cievok, pričom na fungovanie vraj nebude vyžadovať plazmový prúd. Očakáva sa, že startup súbežne s pilotnou verziou rozbehne aj vývoj reaktora na komerčné využitie. Takaya Taguchi, generálny riaditeľ Helical Blend, pre agentúru Reuters uviedol, že plánom je spustiť výrobu energie prostredníctvom nového typu reaktora do 10 rokov.
Fúzny reaktor s obmedzeným výkonom vraj bude môcť byť využívaný ako lokalizovaný zdroj energie pre rôzne druhy tovární, ale aj vzdialené ostrovy či veľké lode. Projekt to však rozhodne nie je (a nebude) jednoduchý, a to ani z časového, ani finančného hľadiska. Podľa predpokladov sa náklady na výstavbu prvej elektrárne využívajúcej jadrovú fúziu vyšplhajú približne na 5-miliárd amerických dolárov (4,5-miliardy eur).
Dokončená a funkčná by mala byť do roku 2034. Nasledovať bude rok prevádzky, na čo nadviaže 3-mesačná lehota údržby.
1 gram paliva vyrobí toľko, čo 8 ton ropy
Unikátnosť tejto elektrárne má spočívať v objeme vyprodukovanej energie, presnejšie v jej pomere k použitým vstupom. Startup uvádza, že pri fúznej reakcii izotopov vodíka (ako sú napríklad detérium alebo trícium) o hmotnosti jedného gramu sa vyrobí približne toľko energie, čo pri spálení ôsmich ton ropy.
Potenciál komerčného využitia potom spočíva aj v stabilite, ktorá je pre fúzne reaktory špecifická. Samozrejme, ako bolo spomenuté, nasadenie a rozšírenie tohto zdroja energie si vypýta obrovské množstvo času aj peňazí. Rozhodne ale nemožno vylúčiť, že práve fúzia sa v budúcnosti stane primárnym (alebo aspoň jedným z primárnych) zdrojov energie po celom svete.
