To, že život na Slovensku je čoraz náročnejší, teda aspoň čo sa týka finančnej stránky, vám asi nemusíme hovoriť. A žiaľ, v budúcom roku zrejme bude ešte náročnejší. Vtedy by totiž mali prísť nové zmeny, vrátane vyššej dane z pridanej hodnoty (DPH), drahších diaľničných známok, drahších energií, ako aj novej dane z transakcií. Pochopiteľne, najviac nás, teda bežných ľudí, zasiahne vyššia DPH, ktorej sadzba má po novom dosahovať 23 percent (namiesto 20 percent).
Táto zmena sa nepochybne dotkne aj cien potravín, ktoré tak budú podstatne drahšie. Ako však informuje Spravodajský portál RTVS, je tu minimálne jeden kľúčový faktor, ktorý môže, naopak, tlačiť ceny smerom nadol. Je ním konkurenčný tlak.
Slovensko je aktuálne v celkom nepriaznivej pozícii. V rámci Európskej únie (EÚ) máme najnižšie platy, zatiaľ čo potraviny máme najdrahšie. Aby sme boli konkrétnejší, jednotlivec na Slovensku má najnižší čistý príjem spomedzi krajín európskej „dvadsaťsedmičky“. Naše ceny potravín sú pritom vysoko nad priemerom Únie.
Eva Sadovská, analytička WOOD & Company, uviedla, že spoločne s Francúzskom máme ôsme najvyššie ceny potravín. Pokiaľ ide o krajiny V4 (Slovensko, Česko, Poľsko, Maďarsko), v porovnaní s ostatnými členmi skupiny máme dlhodobo najdrahšie potraviny. Celkovo platí, že na Slovensku míňame takmer štvrtinu z rodinných rozpočtov práve na nákup potravín.
Drahé potraviny majú mnoho vysvetlení
Je toho naozaj mnoho, čo ovplyvňuje finálne ceny potravín. Na cenotvorbu vplývajú prvovýrobcovia, spracovatelia, prepravcovia aj predajcovia. Sadovská upozorňuje, že pri analýze cenotvorby potravín netreba zabúdať ani na pohonné hmoty, resp. ich ceny. Tie sú totiž v každej krajine iné, pričom zohrávajú kľúčovú úlohu v rámci celého dodávateľského reťazca.
Čo sa týka posledného vývoja cien potravín na Slovensku, v lete zdraželi v priemere o 1,5 percenta. Niektoré položky zdraželi viac, ako napríklad oleje a tuky (11 percent), prípadne chlieb a pečivo (5 percent), niektoré zase menej. A poniektoré dokonca aj zlacneli, ako napríklad ovocie (9 percent) či zmrzlina (10 percent). Kľúčovým faktorom, samozrejme, bola aj inflácia, ktorá v tomto období stúpla o 2,6 percenta.
V budúcom roku zrejme budú potraviny ešte drahšie, za čo možno „vďačiť“ aj vyššie zmienenému plánu navýšiť sadzbu DPH na 23 percent. Hoci je pravda, že súbežne klesla znížená sadzba DPH (z 10 percent na 5 percent), v skutočnosti jej podlieha len veľmi málo potravín. Väčšina potravín by teda mala byť o pár percent drahšia.
Záchranné koleso v podobe hustejšej konkurencie
No ako ste mali možnosť vyčítať z predošlých odsekov, konečnú výšku cien potravín neurčuje len sadzba DPH. V tomto bode môžeme premostiť späť k zmienenému konkurenčnému tlaku. V slovenskom segmente potravín totiž pribúdajú noví, často väčší hráči. Platí pritom, že keď príde nový a veľký hráč na trh, zahusťuje sa konkurencia, čo znamená ostrejšie súboje. Frekventovane volenou zbraňou sú pritom práve ceny. Ak totiž dokáže firma ponúknuť určitý tovar lacnejšie ako konkurencia, naláka viac zákazníkov, a teda zvýši svoje tržby.
Toto je pravidlo, ktoré platí všeobecne, a teda by aspoň do istej miery mohlo platiť aj pri potravinách. Napokon tak môže vzniknúť scenár, kedy síce budú potraviny drahšie, no nie oveľa, nakoľko konkurenčný súboj bude tlačiť ich ceny opačným smerom, než vyššia DPH.
Sadovská napokon dodáva, že je otázne, s akými cenami prídu nadchádzajúci noví hráči. Myslí si ale, že istotne dôjde k určitým akciám alebo určitej reakcii zo strany už existujúcich reťazcov na slovenskom trhu.
To isté, dá sa povedať, platí aj o cenách liekov. Tie sú zvyčajne vysoké, no zaujímavosťou je, že ušetriť možno už len tým, že namiesto kamenných predajní ich nakúpite cez e-shop. Prečo tomu tak je vysvetlila Kvetoslava Kirchnerová, manažérka komunikácie Dr. Max. Rozdielne ceny podľa nej vychádzajú zo skutočnosti, že prevádzkové a režijné náklady v lekárňach sú citeľne vyššie ako na internete. Preto sú lieky v e-shope niekedy aj výrazne lacnejšie ako v lieky ponúkané v kamenných predajniach.
