Vláda Slovenskej republiky aktuálne hľadá možnosti, ako ušetriť takmer poldruha miliardy eur v štátnom rozpočte na nadchádzajúci rok. Jedným z navrhovaných riešení je úprava systému zdaňovania nehnuteľností, ako odporúča Národná banka Slovenska (NBS).
Chcú zmeniť daň z nehnuteľnosti
V súčasnosti určujú sadzby dane z nehnuteľností samosprávy a vychádzajú z plochy nehnuteľnosti. Výnosy z týchto daní tvoria časť príjmov samospráv. NBS však navrhuje zmenu prístupu, ktorý by sa zameral na hodnotu nehnuteľností, čo je bežná prax vo väčšine krajín OECD. Daňové úrady alebo katastrálne úrady by odhadovali cenu nehnuteľností a určovali by daň na základe ich hodnoty.
Tento model by podľa NBS priniesol spravodlivejšie daňové zaťaženie, ktoré by menej brzdilo ekonomický rast. Slovensko v súčasnosti získava z dane z nehnuteľností relatívne málo v porovnaní s inými krajinami EÚ. Na dosiahnutie priemeru EÚ by sa museli príjmy z týchto daní takmer päťnásobne zvýšiť.
Hodnotový systém zdaňovania: Čo čakať?
Hodnotový systém zdaňovania nehnuteľností by priniesol niekoľko výhod, ako je vyššia spravodlivosť daňového systému a menej cyklické príjmy pre samosprávy. Tento prístup by tiež umožnil sledovať sekundárne ciele, ako stabilizáciu cien nehnuteľností a dosiahnutie environmentálnych cieľov.
Na Slovensku je však historicky vysoká miera vlastníctva nehnuteľností na bývanie. Približne 70 % aktív slovenských domácností tvoria nehnuteľnosti, čo je viac ako v krajinách západnej Európy, kde je to asi 40 %. Preto je potrebné k reforme zdaňovania nehnuteľností pristupovať citlivo a zohľadňovať špecifiká slovenského trhu.
Neprehliadnite
NBS tiež upozorňuje, že prechod na hodnotový systém si vyžiada náklady spojené s digitalizáciou a výmenou dát medzi vládnymi inštitúciami, ako aj vytvorenie rámca na presné ohodnocovanie nehnuteľností. Opozícia konštatuje, že ak by daň z nehnuteľnosti dosiahla len 1 % z jej hodnoty, ročne by z domu alebo bytu v hodnote 250 000 € museli majitelia platiť daň vo výške 2 500 €, teda vyšee 200 € mesačne.
