Ľudia takmer neustále hľadajú nové spôsoby, ako zlepšiť svoju finančnú situáciu. Niektorí majú viacero zamestnaní, niektorí volia riskantnejší spôsob, a síce obchodovanie s volatilnými aktívami. Do tejto kategórie okrem akcií firiem spadajú aj kryptomeny, ktoré sa aj na Slovensku tešia čoraz väčšej obľube. S rastom popularity však rastú aj riziká, ktoré často číhajú ako na laických, tak aj ostrieľaných investorov.
Ako informuje Spravodajský portál RTVS, skúsenosť s kryptomenami má v priemere každý ôsmy Slovák. Cituje pritom údaje prezentované Národnou bankou Slovenska (NBS). Problém je v tom, že s počtom držiteľov kryptoaktív úmerne rastie aj inciatíva podvodníkov. Tí sa pri svojich útokoch zvyčajne opierajú ako o neznalosť obetí, tak aj o psychický nátlak či emočné vydieranie.
Mnohých ľudí k investovaniu do kryptomien motivujú grafy, ktoré znázorňujú ohromujúci nárast hodnoty. Najpopulárnejšou kryptomenou je Bitcoin, ktorý si síce prešiel viacerými krízovými obdobiami, avšak od svojho vzniku zaznamenal obrovský nárast. Ak by ste pred desiatimi rokmi do tohto aktíva investovali pár stoviek eur, dnes by vám generovali značné bohatstvo.
Rizikom je aj neznalosť
Samozrejme, hrozbou pri investovaní do kryptomien nie sú len nástrahy podvodníkov. Je ňou aj nedostatočná znalosť investičných pravidiel zo strany držiteľov. Mnohí majú v investičnom portfóliu výhradne jednu kryptomenu, čo rozhodne nie je správny prístup. Pri investovaní je dôležité dbať na diverzitu, teda nestavovať všetko iba na jedno aktívum, ale radšej peniaze rozdeliť na viacero typov aktív.
Dôvod je pritom veľmi prostý. Ak máte všetky prostriedky investované v jednej kryptomene, ktorá neskôr spadne na nulu, de facto ste prišli o všetky peniaze. Ak ale máte prostriedky rozdelené, prípadný krach jedného aktíva vám môže kompenzovať rast iných aktív.
Na túto problematiku poukazuje aj Daniel Ďuriač, hlavný metodik regulácie NBS. Skonštatoval, že je veľmi rizikové, keď niekto nakupuje kryptoaktíva ako jedinú časť svojho investičného portfólia, ktorou sa chce zabezpečiť na dôchodok. Rovnako je rizkové aj nakupovanie kryptoaktív na dlh.
Emócie aj vyhrážky
Vráťme sa však späť k podvodníkom. Ako bolo spomenuté, ich snaha obrať ľudí o peniaze stúpa spoločne s tým, ako rastie počet investorov. Niektorí z nich na to využívajú nové praktiky, niektorí zase majú úspech s dlhoročne známymi metódami.
Ako vysvetľuje Ďuriač, podvodník si môže vytvoriť akýsi romantický vzťah so svojou obeťou, hoci k osobnému stretnutiu nikdy nedôjde. V určitom bode podvodník začne hrať na city. Obeti povie, že má finančné problémy, na čo ju požiada o pomoc. Akonáhle však obeť zašle finančné prostriedky, komunikácia utíchne.
Veľmi často sa pri tomto type podvodu používajú práve kryptomeny, nakoľko sú ťažšie vypátrateľné, čo znamená, že prípadné vyšetrovanie môže len veľmi ťažko zistiť, kam odoslané prostiedky naozaj putovali.
Júlia Čilíková, výkonná riaditeľka dohľadu a ochrany finančných spotrebiteľov NBS, možné riziká poňala celkom stručne, no za to veľmi výstižne. Upozorňuje, že je podozrivé, ak investorovi niekto ponúka niečo zadarmo, ako aj keď mu niekto ponúka až príliš vysoký výnos či ho tlačí do urýchleného vykonania určitej činnosti.
Ďalej podvodníci zvyknú využívať zastrašovanie. Napríklad obete upozorňujú na to, že majú nesplatený dlh na daniach, ktorý je možné splatiť výhradne prostredníctvom kryptomien. Alterantívne im odkazujú, že sa našla peňaženka obsahujúca milióny eur, ktorá je po práve ich. Čilíková zdôrazňuje, že v prípade zistenia takéhoto (a akéhokoľvek iného podvodu) je potrebné okamžite, pokiaľ je to možné, informovať aj orgány činné v trestnom konaní, podať sťažnosť a zamedziť tak riziku, že daná osoba stratí ďalšie peniaze. Dodáva, že obete podvodov by sa nemali hanbiť, keďže robiť chyby je ľudské.
