Výstavba nového úseku diaľnice D4 medzi bratislavskou Račou a Záhorskou Bystricou, ktorej súčasťou bude aj tunel Karpaty, bola nedávno označená ako strategická investícia. Vláda Slovenskej republiky týmto krokom podporila realizáciu tohto ambiciózneho projektu, ktorý by mal výrazne prispieť k zlepšeniu dopravnej situácie v okolí Bratislavy. Očakáva sa, že výstavba úseku s dĺžkou takmer 12,5 kilometra, z ktorých väčšinu bude tvoriť tunel Karpaty, sa začne koncom roka 2029.
Podľa Ministerstva dopravy SR je tento projekt kľúčový pre rozvoj dopravnej infraštruktúry na Slovensku. „Realizácia projektu ‚Diaľnica D4 v úseku Bratislava-Rača – Bratislava-Záhorská Bystrica‘ predstavuje významný krok v rámci rozvoja dopravnej infraštruktúry Slovenskej republiky. Projekt prispieva k zvýšeniu plynulosti a bezpečnosti cestnej dopravy, znižuje záťaž na existujúce komunikácie a zlepšuje životné prostredie pre obyvateľov dotknutých oblastí,“ uviedlo ministerstvo vo vládnom materiáli.
Nový úsek diaľnice prepojí existujúce časti D4 a jeho hlavnou súčasťou bude tunel Karpaty, ktorý bude prechádzať cez pohorie Malých Karpát. Tento tunel bude dôležitou súčasťou diaľničného obchvatu Bratislavy, ktorý má pomôcť riešiť problém tranzitnej dopravy a nedostatočnej kapacity cestnej siete v hlavnom meste. Výrazne odľahčí priľahlé obce od tranzitnej dopravy, čím zlepší kvalitu života ich obyvateľov.
12 km za 1,7 miliardy
Národná diaľničná spoločnosť (NDS), ktorá je zodpovedná za realizáciu projektu, požiadala o udelenie štatútu strategickej investície. Tento projekt je súčasťou transeurópskej dopravnej siete (TEN-T) a stavebné náklady sa odhadujú na približne 1,7 miliardy eur. Začiatok výstavby je plánovaný severovýchodne od bratislavskej Rače, pričom vyústenie tunela sa má nachádzať severozápadne od obce Marianka.
Zákon, ktorý umožňuje určenie tohto projektu za strategickú investíciu, bol prijatý s cieľom urýchliť výstavbu infraštruktúrnych projektov vo verejnom záujme. Tento zákon, schválený po vetovaní zo strany bývalej prezidentky Zuzany Čaputovej, umožňuje vláde implementovať mimoriadne opatrenia pre urýchlenie výstavby strategických projektov.
Odborník je kritický a nesúhlasí
Napriek tomu, že projekt je považovaný za strategický, existujú aj kritické hlasy. Riaditeľ Inštitútu pre dopravu a hospodárstvo, Ondrej Matej, sa vyjadril skepticky k rozhodnutiu vlády. Podľa neho sú priority niekde inde a za investíciu do tunela Karpaty by bolo možné postaviť oveľa väčší úsek iných potrebných ciest. „Je to škoda, že vláda sa vybrala touto cestou. Natíska sa otázka, či ideme urýchliť prípravu 13 kilometrov drahého úseku projektu, ktorý toho až tak veľa nerieši, namiesto toho, že za tú sumu by sme mohli postaviť veľmi rýchlo 60-kilometrový chýbajúci úsek R4,“ uviedol pre tvnoviny Matej.
Podľa Mateja je tiež otázne, či Slovensko bude schopné financovať výstavbu tunela, keďže prostriedky z európskych fondov na tento projekt pravdepodobne nebudú dostupné. Táto diskusia poukazuje na širší problém v oblasti rozdeľovania verejných financií a priorít v rámci dopravných projektov na Slovensku.
Výstavba úseku D4 s tunelom Karpaty je bezpochyby jedným z najväčších a najambicióznejších dopravných projektov na Slovensku. Ak sa všetko podarí podľa plánu, Bratislava by mohla získať moderný obchvat, ktorý uľahčí dopravu nielen v hlavnom meste, ale aj v širšom regióne. Napriek tomu zostáva otázka, či tento projekt skutočne prinesie očakávané benefity a či sú finančné zdroje využité tým najefektívnejším spôsobom.
