Od nástupu novej vlády si Slovensko prešlo viacerými legislatívnymi úpravami. Niektoré z nich sú pre občanov prospešné, iné vôbec. Do druhej kategórie sa nepochybne zaraďuje aj zmena, ktorá je spätá so snahou vedenia štátu skonsolidovať verejné financie. V jej dôsledku môžu prísť o peniaze stovky tisíc Slovákov, píše server Startitup.sk na základe informácií denníka HNonline.sk.
Plánovaná zmena sa týka samostatne zárobkovo činných osôb (SZČO), čiže živnostníkov. Konkrétnejšie sa týka spôsobu, akým každoročne platia dane. Ak neviete, výška dane pre SZČO sa odvádza zo zdaniteľnej časti príjmu, ktorá je očistená od výdavkov. Výdavky môžu byť buď to paušálne (60 percent zo zarobenej sumy), alebo reálne (skutočné výdavky na tovary alebo služby, ktoré sú nevyhnutné na prevádzkovanie živnosti).
Koniec paušálnych výdavkov?
Nová legislatíva zamýšľaná Vládou SR má zmeniť práve systém počítania výdavkov. Podľa nej by sa mala zrušiť možnosť aplikácie paušálnych výdavkov, čo by znamenalo, že by si každý živnostník musel viesť účtovníctvo o reálnych výdavkoch. Alternatívou je upravenie systému ich aplikácie.
Paušálne výdavky pritom boli jednou zo zmien, ktoré nastali ešte počas tretej vlády Roberta Fica. V tom čase sa ich podarilo presadiť koaličnej strane SNS, pričom v roku 2017 došlo k navýšeniu pokrytia paušálnych výdavkov zo 40 na súčasných 60 percent. Taktiež stúpol ich číselný ročný limit, a to z 5 040 na 20 000 eur.
Nateraz nie je isté, ako presne sa zmenia paušálne výdavky pre slovenských živnostníkov. Andrej Danko, šéf strany SNS, pre HNonline uviedol, že fungovanie živnostníkov je aktuálne predmetom diskusie. Dokopy však povedal len toľko, že je tlak na zrušenie alebo úpravu paušálnych výdavkov, po čom nasleduje otázka ohľadne systému zdanenia. V tomto smere sú vraj posudzované rôzne varianty, pričom doposiaľ nemalo byť nič uzavreté.
Jedno je ale isté. Ak by došlo k zrušeniu či znevýhodneniu paušálnych výdavkov, nepotešili by sa státisíce Slovákov. Vlani využilo paušálne náklady pri podaní daňového priznania za rok 2022 takmer 264 000 daňovníkov.
Problém s fiktívnymi živnosťami
Štát taktiež vidí problém v tzv. fiktívnych živnostiach. Ak by totiž boli všetky osoby s touto živnosťou riadne zamestnané, odvedené dane a odvody by sa dvihli až o 648 miliónov eur. Fiktívnych SZČO teda rozhodne nemáme málo. Podľa údajov z roku 2018 malo Slovensko z celkového počtu SZČO najvyšší podiel fiktívnych živností v rámci Európskej únie (EÚ).
Ministerstvo práce chce preto proti tejto skupine osôb zakročiť. Matúš Červený, advokát z LEXANTE, skonštatoval, že je záujem, aby sa riešila intenzita dohľadu a výkonu kontrol na trhu práce, pokiaľ ide o dodržiavanie základných podmienok a pracovnoprávnych vzťahov.
Červený dodáva, že sa závislá práca a závislá činnosť definujú na základe piatich bodov. Dôležitá je kontrola a riadenie zamestnávateľa zamestnancom, ako aj začlenenie do pracovného kolektívu v rámci organizácie zamestnávateľa (zamestnávateľ má organizovať danú prácu). Veľakrát pritom platí, že zamestnanec je závislý od príjmu plynúceho z daného pomeru. Rovnako dôležité je aj to, že zamestnanec pri výkone práce od zamestnávateľa používa poskytnuté pracovné prostredie a prostriedky.
Tieto podmienky spĺňa mnoho právnych vzťahov, no sú evidované inak z hľadiska verejného práva, odvodových povinností a daňového zaťaženia. Ministerstvo zvažuje, že proti tomuto problému zabojuje pokutami, ktoré by sa udeľovali nielen zamestnancom, ale aj zamestnávateľom. Finančná sankcia v prípade zistenia nesprávneho zamestnania by údajne mohla dosahovať od 2 000 do 200 000 eur, teda aspoň podľa predpokladov rezortu financií. Fiktívni živnostníci by vraj mohli byť pokutovaní sumou 331 eur.
.
