Žijeme v dobe, kedy sa kladie čoraz väčší dôraz na udržateľnosť a ekologickosť. Týmto problematikám venuje zvýšenú pozornosť aj Európska únia (EÚ), čoho dôkazom je viacero tzv. zelených iniciatív. No hoci majú pekný úmysel, nie vždy vyhovujú všetkým. Obzvlášť to platí o zákone, ktorý chce proti otepľovaniu klímy bojovať prostredníctvom akejsi zelenej taxácie. Problém je v tom, že v jej dôsledku môžu výrazne stúpnuť náklady ako na pohonné hmoty, tak aj na vykurovanie.
Ako informuje server Politico, zelená taxácia je súčasťou smernice, ktorej cieľom je zdaniť, prípadne navýšiť zdanenie fosílnych palív a zdrojov energie, ktoré predstavujú nadmernú záťaž pre životné prostredie. Blok chce týmto krokom primäť ľudí k tomu, aby začali viac využívať ekologickejšie riešenia.
Ľahšie sa to hovorí, ako koná
Pokiaľ ide o ekologickejšiu formu pohonu, aktuálne najrozšírenejšou alternatívou je elektromobilita. Háčik je v tom, že elektromobily sú pre veľkú časť obyvateľov EÚ stále príliš drahé. Priemerná obstarávacia cena elektromobilu je podstatne vyššia, než priemerná obstarávacia cena auta so spaľovacím motorom. Rovnako sa spriadajú s vyššími nákladmi aj v rámci údržby.
Treba poznamenať, že viaceré popredné automobilky buď to už pracujú, alebo plánujú zahájiť práce na cenovo dostupných elektromobiloch, ktoré by sa mali predávať za približne 20 000 eur. Aj táto suma je však pre mnohých príliš vysoká, vrátane nemalej časti Slovákov.
Nie je to ani tak chyba EÚ, ale skôr vlády, ktorá doposiaľ neuviedla žiadne dotácie či iné stimuly, ktoré by mohli podporiť rozmach elektromobility na Slovensku. Rovnako u nás pre elektromobily neplatia ani akékoľvek zvýhodnenia. Napríklad v susednom Česku majú elektromobily bezplatný prístup k diaľniciam.
Pre mnohých je potom problém aj čerpanie energie z čistých, resp. obnoviteľných zdrojov. Nie každý má peniaze na to, aby si mohol u seba doma nainštalovať dostatočný počet solárnych panelov, ktorý by adekvátne pokryl všetky potreby domácnosti.
Dobrou správou je, že viaceré krajiny bloku si tieto skutočnosti uvedomujú, a preto majú uvažovať nad požiadaním o sedemročné obdobie odkladu zmienenej smernice, počas ktorého by členské štáty mohli zavádzať nové daňové sadzby postupne, resp. vlastným tempom. Vyplýva to z aktualizovaného návrhu zákona, do ktorého nahliadli redaktori z Politico.
Cesta k zelenšej budúcnosti
Revízia zdaňovania bola prvýkrát predstavená ešte v júli 2021, pričom ide o súčasť širšieho úsilia EÚ znížiť uhlíkovú stopu na svojom území o 55 percent do roku 2030. Progres v tomto smere však má už niekoľko mesiacov zaostávať za očakávaniami. Rovnako vznikajú obavy z toho, ako veľmi by zelená taxácia mohla ovplyvniť ceny pohonných hmôt a energií.
Zdraženie by totiž mali pocítiť nielen bežní ľudia, ale aj viaceré kľúčové sektory. Silný protest vyjadrili napríklad poľnohospodári, pre ktorých rastúce náklady na energie predstavujú vážne komplikácie, pokiaľ ide o dostatočné zabezpečovanie potrieb pre plodiny a zvieratá. Výhrady však má aj letecký sektor, ktorý sa ešte stále zotavuje z pandémie koronavírusu.
Viacerí politici preto volajú nielen po odklade platnosti zelenej dane, ale aj po udelení výnimiek pre niektoré sektory. Podľa dokumentácie sprevádzajúcej návrh zákona môže byť výnimka udelená napríklad rybolovu, ktorý má veľký hospodársky význam pre pobrežné komunity. Krajiny by taktiež mohli udeliť výnimku leteckému sektoru, konkrétne v rámci civilnej leteckej dopravy na letiská a z letísk nachádzajúcich sa na ostrovoch, ktoré nemajú cestné či železničné spojenie s hlavnou, resp. pevninskou časťou EÚ. Takýmito lokalitami sú napríklad Cyprus alebo Malta.
Eko-aktivisti nesúhlasia, zmeny chcú ihneď
Samozrejme, klimatickí aktivisti vnímajú plánované kompromisy len ako medzery, ktoré v skutočnosti podkopávajú celkový význam zelených daňových sadzieb. Konkrétne v prípade letectva má zákon obsahovať medzery, ktoré znamenajú, že väčšina leteckého paliva ostáva nezdanená. Aj niektoré iné sektory, ktoré sú veľkými producentmi znečistenia, vraj nečelia plnej sile environmentálnych reforiem. Hovorí tak Jo Dardenneová, expertka na leteckú dopravu zo skupiny zelených kampaní Transport & Environment.
Problém to má byť najmä v súvislosti so súkromnými lietadlami. „Po správnosti“ by mali platiť vyššie dane za spotrebované palivo, no kvôli zmieneným medzerám to nakoniec môže vyzerať tak, že budú platiť rovnakú výšku dane, akú platí priemerný motorista pri tankovaní na čerpacej stanici. Pochopiteľne, to by nebolo úplne férové, keďže súkromné lietadlo rozhodne zaťažuje životné prostredie viac ako súkromný automobil.
Obecný cieľ zelenej taxácie však ostáva nezmenený – motivovať ľudí k presedlaniu na ekologickejšie formy pohonu a energetických zdrojov prostredníctvom navýšenia zdanenia pre metódy, ktoré sú považované za škodlivé voči životnému prostrediu.
Koľko si priplatíme?
Na túto otázku odpovedá denník HNonline.sk. Žiaľ, nie je zrovna potešujúca. Zelená taxácia má od roku 2027 spôsobiť nárast priemernej ceny za liter benzínu a nafty o 10 centov, čo údajne predstavuje ročné navýšenie výdavkov v osobnej doprave o 80 až 175 eur. O stovky eur ročne by potom malo byť drahšie aj vykurovanie.
