Kolonizácia neďalekých vesmírnych telies je ďalším krokom v oblasti vesmírnej explorácie, o ktorú viaceré krajiny prejavujú čoraz väčší záujem. Už dlhšie vieme, že spoločnosť SpaceX pod vedením Elona Muska má v úmysle do niekoľkých rokov odletieť na Mars. Teraz vyplávala na povrch informácia týkajúca sa plánov Číny. Tá nemá v pláne letieť na Mars, ale na Mesiac, pričom tu chce vybudovať plne funkčnú lunárnu základňu. Známa má byť ako ILRS, píše server SpaceNews.
Úloha to však nie je jednoduchá, preto Čína aktívne zháňa partnerov, ktorí by mohli pomôcť v jej úspešnej realizácii. Pomoc pritom nechce len od domácich. Wu Weiren, hlavný konštruktér čínskeho programu pre výskum Mesiaca, pre televíznu sieť China Global (CGTN) uviedol, že krajina je otvorená aj možnosti medzinárodnej spolupráce, a to so všetkými krajinami, vrátane západných.
Wu tak uviedol tesne pred Medzinárodným dňom Mesiaca, ktorý pripadá na 20. júla, ale aj niekoľko dní po tom, čo americká NASA zrušila misiu robotického lunárneho rovera VIPER. Ten mal v oblasti južného pólu Mesiaca pátrať po prítomnosti ľadu, resp. vody.
Plány Číny sú naozaj ambiciózne. Svoju Medzinárodnú lunárnu výskumnú stanicu (ILRS) chce vybudovať do roku 2035. Spočiatku má ísť len o základy, neskôr, konkrétne do roku 2045, by sa mala rozšíriť o ďalšie dôležité časti.
Desiatky krajín, stovky organizácií, tisícky pracovníkov
Wu dodal, že Čína v tomto smere doposiaľ podpísala dohody s viac ako 10 krajinami a takmer 30 medzinárodnými výskumnými inštitúciami. To jej však nestačí. Celkovo chce nadviazať spoluprácu až s 50 krajinami a osloviť približne 500 zahraničných vedeckovýskumných inštitúcií a 5 000 zahraničných vedeckovýskumných pracovníkov. Práve s ich pomocou má vzniknúť ILRS.
Doposiaľ sa mali k Číne a jej plánom pripojiť Rusko, Venezuela, Bielorusko, Pakistan, Azerbajdžan, Južná Afrika, Egypt, Nikaragua, Thajsko, Srbsko a najnovšie Kazachstan. Na schválenie členstva v skupine aktuálne čaká Turecko. Okrem toho podpísalo dohodu aj viacero univerzít, spoločností, inštitútov a regionálnych organizácií.
Je však dosť možné, že si časový rozvrh pre realizáciu projektu ešte prejde určitými zmenami, a to z dôvodu pokračujúceho diplomatického nátlaku, ktorý ovplyvňuje medzinárodné vzťahy Číny.
Tamojší predstavitelia v roku 2023 uviedli, že v tomto roku by mala vzniknúť Medzinárodná organizácia pre spoluprácu v oblasti lunárnych výskumných staníc (ILRSCO). Jej úlohou má byť koordinácia a riadenie výstavby základne ILRSO. Doposiaľ však neprišlo žiadne oznámenie, ktoré by potvrdzovalo jej založenie.
V súčasnosti Čína upriamuje svoju pozornosť, pokiaľ ide o hľadanie partnerov, na južné krajiny, čo sa do istej miery prejavuje na jej diplomatických aktivitách. Najnovším príkladom bolo podpísanie memoranda s Maďarskou nadáciou pre slnečnú fyziku a čínskym Laboratóriom pre výskum hlbokého vesmíru (DSEL).
Dohodu s Čínou podpísal aj Bahrajn, signatár dohôd Artemis, a to ešte koncom mája. Táto dohoda explicitne nezmieňovala výstavbu ILRS, avšak uviedla, že Bahrajn bude spolupracovať s Egyptom na spoločnom vývoji hyperspektrálneho zobrazovacieho zariadenia na identifikáciu materiálu na povrchu Mesiaca, konkrétne pre účely Misie Chang’e-7. Tá má figurovať ako prvý krok k realizácii stanice ILRS, pričom odštartovať by mohla už v roku 2026.
Západ sa nechce zúčastniť
Hoci je Čína v súvislosti s ILRS otvorená aj spolupráci so západnými krajinami, od tých sa zrejme pozitívnej odozvy len-tak nedočká. Dôvodom je invázia ruských vojsk na Ukrajinu, ktorá výrazne naštrbila vzťahy medzi Čínou a západom. Napríklad Európska vesmírna agentúra (ESA) vyhlásila, že sa do projektu ILRS nezapojí kvôli účasti Ruska.
Otázne vzťahy medzi Čínou a Ruskom vyvolali obavy aj v Spojených štátoch, ktoré v reakcii na to zaviedli prísne sankcie a aplikovali reštriktívnu politiku. Potom tu je znenie zákona o rozpočtových prostriedkoch NASA, inak známe aj ako Wolfov dodatok, ktoré výrazne obmedzuje možnosť spolupráce americkej vesmírnej agentúry s čínskymi subjektmi.
Prípravné kroky
Pokiaľ ide o kroky predchádzajúce výstavbe ILRS, Čína chce ešte v tomto desaťročí realizovať misie Chang’e-7 a Chang’e-8. Ich úlohou bude mapovať a vyhľadávať cenné zdroje na južnom póle Mesiaca a testovať kľúčové technológie. V rámci misie Chang’e-7 bude na Mesiac vyslaná aj malá sonda, ktorá bude skúmať trvalo zatienené oblasti s cieľom zistiť prítomnosť vodného ľadu. Okrem toho chce Čína do roku 2030 vyslať na našu prirodzenú družicu niekoľko astronautov.
