Európska únia (EÚ) už dlhší čas pracuje na legislatívach, ktorými sa snaží korigovať internetové prostredie na svojom území. Mnohé z nich sú prezentované ako nástroje, ktoré neslúžia na nič iné, než na ochranu používateľov, a to predovšetkým tých maloletých. Teraz však prichádza oznámenie, ktoré sa stretáva skôr so zdvihnutými obočiami, než pochvalami.
Ako píše server SMARTmania.cz, Európska komisia (EK) zverejnila pozmeňujúci návrh zákona o ochrane maloletých na internete. Pôvodne ho priniesli Európsky parlament a Rada pred viac ako rokom.
Ide o legislatívu, ktorá má zásadne ovplyvniť súčasné fungovanie online priestoru. Nie všetky vplyvy sú však vnímané pozitívne. Návrh sa stretáva s nemalou kritikou kvôli tomu, že má predstavovať značný zásah do súkromia používateľov. Má ísť teda o riešenie v priamom rozpore s tým, za čo blok tak dlho a urputne lobuje.
Kontrola našich zariadení
Zákon cieliaci na posilnenie ochrany detí na internete je do istej miery kontroverzný už od svojho vzniku. V tom čase sa hovorilo o tom, že blok chce jeho prostredníctvom získať prístup k fotografiám, ktoré si ukladáme do galérií v našich smartfónoch. Dôvod? EÚ sa vraj takto chcela uisťovať, že v našich zariadeniach neuchovávame podozrivý obsah, ktorý by mohol uškodiť maloletým používateľom internetu, čiže napríklad detskú pornografii alebo snímky zachytávajúce týranie detí.
Posledným zlomovým okamihom boli eurovoľby, po ktorých sa zákon stal terčom ďalších diskusií. Tie napokon viedli k jeho rozšíreniu o celkom dôležitú doložku.
EÚ vraj má v úmysle získať prístup ku všetkým zariadeniam, ktoré používame, resp. cez ktoré sa pripájame na internet. Kontrolovať teda nemieni len smartfóny, ale aj tablety, počítače či dokonca inteligentné vozidlá a zariadenia z kategórie IoT (internet vecí). Voči drobnohľadu bloku by vraj neboli imúnne ani naše súkromné správy, dokonca ani tie šifrované.
V prípade, že EÚ odhalí obsah, ktorý by mohol byť klasifikovaný ako podozrivý, odoslala by varovanie s dôkazovými materiálmi bezpečnostným autoritám daného členského štátu. Dôvodom tohto kroku teda má byť opäť bezpečnosť.
Dobrý úmysel, zlé prevedenie
Nemožno spochybňovať fakt, že internet je stále plný obsahu, ktorý na ňom nemá čo hľadať. Cesta, ktorú si vyberá EÚ, sa však nezdá byť najrozumnejšia. Predsa len by išlo o obrovský zásah do nášho súkromia, nakoľko by sme neustále mali na vedomí, že všetky správy, ktoré sa preženú našimi zariadeniami, sú kontrolované.
Samozrejme, táto kontrola by sa zrejme neopierala len o ľudských pracovníkov, ak vôbec. Pravdepodobnejší je scenár, v ktorom bude naše súkromie lustrovať určitý automatizovaný systém, resp. umelá inteligencia.
Neprehliadnite
Odozva na seba nenechala čakať
Stojí za zmienku, že pôvodný návrh bol zamietnutý Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý vytkol snahu o prelomenie šifrovaných dát. EK tak do návrhu zakomponovala pár doložiek, jedna z ktorých hovorí o nezahrnutí chatovacích platforiem štátnej správy a iných aplikácií, ktoré nie sú verejne dostupné.
S návrhom potom veľmi nesúhlasia ani bezpečnostní experti. Podľa Jana Jonssona, šéfa VPN služby Mullvad, by takýto zákon predstavoval kritickú hrozbu pre anonymitu používateľov, ako aj nové možnosti pre kybernetických zločincov. Podobný postoj má aj Meredith Whittaker, riaditeľka komunikačnej platformy Signal. Tá v príspevku na sociálnej sieti X uviedla, že by legislatíva podkopávala šifrovanie a podnietila vznik vážnych zraniteľností.
