V minulosti ste už zrejme počuli o geneticky modifikovaných potravinách. Ich podiel na celkovom objeme potravín vo svete v priebehu posledných rokov rastie, napríklad podiel takto modifikovaných plodín každoročne stúpa o viac ako 3 %. Nie sú to však len plodiny, čo chce potravinársky priemysel geneticky upravovať. Ako píše server VTM.cz, britská spoločnosť má v úmysle geneticky modifikovať aj hospodárske zvieratá.
Kapitoly článku:
Geneticky modifikované mäso sa rozhodne neteší takej popularite ako plodiny. Aktuálne sú v tomto ohľade povolené len losos AquaAdvantage a prasa GalSafe. Čoskoro sa to ale môže zmeniť, a to vďaka britskej firme Genus. Jej modifikované prasce majú byť rezistentné voči reprodukčnému a respiračnému syndrómu prasiat (PRRS), čo je nebezpečné vírusové ochorenie. Docieliť to mala cieleným zásahom do dedičnej informácie.
Na zdravie ľudí to zrejme nebude mať ktovieaký vplyv. Stále však ide o celkom dôležitý úspech, keďže u mláďat vírus spôsobuje vysokú úmrtnosť. Každoročne má PRRS v chovoch po celom svete spôsobovať škody v hodnote až 2,7 miliardy dolárov.
Odstrihnuté od bielkoviny
O možnosti chrániť prasce pred PRRS sa hovorí už dlhšie. Tím z University of Missouri pod vedením Randalla Prathera zistil, že prasce možno proti ochoreniu chrániť vyradením génu pre bielkovinu CD163. Urobiť sa to dá prostredníctvom techniky génového inžinierstva známej ako CRISPR.
Strata tohto génu pre prasce nepredstavuje žiadne negatívne následky. Jediné, čo sa zmení, je to, že si z poškodeného génu už nemôžu vyrábať bielkovinu, ktorú PRRS využíva na uchytenie sa k bunkám a prienik do ich vnútra.
Pokiaľ ide o spoločnosť Genus, tá od University of Missouri získala licenciu na potrebný patent. Dokonca sa jej podarilo dotiahnuť postup až ku komerčnému uplatneniu. Vedci využitím CRISPR upravili dedičnú informáciu embryí prasiat a zablokovali v ich dedičnej informácii zmienený gén pre bielkovinu CD163. Tieto embryá sa následne preniesli do maternice prasníc, výsledkom čoho boli mláďatá s imunitou voči PRRS.
Získané tak boli prasce štyroch línií, ktoré sa používajú v komerčných chovoch za účelom výroby bravčového mäsa. Dôležité je potom aj ich kríženie, ktorým chovateľ získava rýchlo rastúce „hybridy“. Každý z nich pritom má vyradené z činnosti obidve kópie génu CD163, čo znamená imunitu voči PRRS.
Schválenie si pýta čas i peniaze
Chov takýchto prasiat už bol schválený napríklad v Kolumbii. V súčasnosti firma usiluje o získanie povolenia v Spojených štátoch, Kanade, Číne, Japonsku, Mexiku, Brazílii a ďalších krajinách. To ale nie je zrovna jednoduchá úloha, keďže každá krajina má vlastný regulačný systém pre schvaľovanie takýchto záležitostí. Získanie konečného verdiktu od všetkých menovaných štátov tak môže trvať aj niekoľko rokov.
Spojené štáty zrejme budú medzi prvými krajinami, ktoré návrh spoločnosti Genus odsúhlasia. Tamojší Úrad pre kontrolu potravín a liečiv (FDA) mu vraj môže udeliť zelenú už v prvej polovici budúceho roku.
Ako už bolo spomenuté, geneticky modifikované prasce imúnne voči PRRS sú prínosom najmä pre farmárov, ktorí si vďaka nim môžu ušetriť nemálo finančných prostriedkov. „Nemá význam, aby prasa ochorelo umieralo, ak existuje spôsob, ako tomu geneticky zabrániť,“ hovorí Alison Van Eenennaamová, genetička z University of California v Davise pre vedecký magazín Science.
Čo sa týka schvaľovacieho procesu, genetička tvrdí, že ide o komplikovanú záležitosť. Konkrétne americká FDA posudzuje genetickú úpravu v dedičnej informácií prasiat metódou CRISPR za „novú výskumnú liečbu“. Genus teda musí úrad presvedčiť, že jeho metódy sú genetické a zaručujú stabilné výsledky. Proces je to pritom náročný nielen časovo, ale aj finančne.
Rodolphe Barrangou z North Carolina State University tvrdí, že štúdia predstavuje „koniec začiatkov“ pri zavádzaní geneticky modifikovaných hospodárskych zvierat do chovov a na trh, keďže farmári budú s vysokou pravdepodobnosťou preferovať prasce imúnne voči PRRS. „Nie je to pekná štúdia na peknom modeli. Je to reálny počin prevedený v reálnom svete,“ hovorí.
