Extrémna kritika: Zákaz spaľovákov je podľa verejnosti najhorším nástrojom na boj proti emisiám

Európska únia (EÚ) plánuje od roku 2035 úplne zakázať predaj nových vozidiel so spaľovacím motorom. Aby sme boli konkrétnejší, zakázať plánuje vozidlá produkujúce emisie, z čoho vyplýva, že bude možný iba predaj, resp. kúpa bezemisných áut. EÚ chce týmto rozhodnutím dosiahnuť zníženie emisií v sektore, ktorý je jedným z ich najväčších producentov. Ako však píše server Euractiv, európska verejnosť to neberie ako najlepšie možné riešenie. Práve naopak.

Kapitoly článku:

Zákaz predaja spaľovákov je najmenej populárnym opatrením na zníženie emisií v Nemecku, Francúzsku aj Poľsku.

Prvé obmedzenia budúci rok, zákaz neskôr

V minulom roku krajiny EÚ a Európsky parlament prijali faktický zákaz predaja nových benzínových a naftových vozidiel s účinnosťou od roku 2035. Postupné obmedzenia sa však začnú aplikovať už od budúceho roku. Konkrétne medzi rokmi 2025 až 2030 budú musieť nové osobné vozidlá produkovať o 25 % (dodávky o 17 %) menej emisií CO₂ v porovnaní s priemerom za rok 2021. Od roku 2030 do roku 2035 sa stanovené hranice navýšia na 55 % (pre dodávky na 50 %), taktiež v porovnaní s priemerom za rok 2021.

Prečítajte si tiež:

Od roku 2035 budú musieť byť emisie nových vozidiel nulové. To však nutne neznamená, že sa budú môcť predávať len elektromobily. Podmienkou je bezemisnosť, čo môžu spĺňať aj niektoré e-palivá. Aj napriek tejto „výnimke“ však európska verejnosť vníma predmetnú legislatívu ako najhorší spôsob na boj proti emisiám, teda aspoň spomedzi dostupných možností. Vedci z Oxfordskej univerzity, Humboldtovej univerzity v Berlíne a Hertie School Berlin ich poskytli hneď 40.

Nechceme, aby sa nás to zaťažovalo

Rebríček, ktorý znázorňuje popularitu potenciálnych opatrení na zníženie emisií, vznikol na základe názoru 15 000 respondentov z Nemecka, Francúzska a Poľska. Vo všetkých troch krajinách sa na konci rebríčka, teda ako najmenej preferovaná možnosť, ocitol zákaz predaja spaľovákov. Nie veľmi obľúbenými opatreniami potom boli aj spoplatnenie ciest pre všetky autá okrem elektromobilov a zvýšené poplatky za emitovanie CO2.

Naopak, medzi najobľúbenejšie opatrenia sa zaradili vyššie vládne investície do verejnej dopravy, prechod na ekologické vykurovanie vo verejných budovách a ďalšie opatrenia, ktoré zaťažujú skôr verejné orgány a veľké spoločnosti, ako bežných ľudí, resp. spotrebiteľov.

„Naďalej vidíme široké spektrum opatrení, ktoré ľudia považujú za lepšie ako nerobiť nič, pokiaľ ide o politiku v oblasti klímy.“ vysvetlil Nils Redeker z berlínskej Hertie School. V tomto spektre podľa neho „veľmi dominujú opatrenia v oblasti zelených investícií a priemyselnej politiky“.

„Existuje aj možnosť regulačných zásahov, ktoré sú populárne, napríklad veci ako zelené normy pre výrobu energie, zelené normy pre priemysel, ale aj veľmi cielené zásahy, ako je zákaz letov na krátke vzdialenosti alebo súkromných lietadiel,“ dodal Redeker. Z prieskumu vyplýva, že najpopulárnejšie sú tie možnosti, ktoré nemajú priamy vplyv na každodenné životy bežných ľudí.

Elektromobil - rychlonabíjačka — Zdroj: Depositphotos

Ekológiu podporujeme

Autori štúdie taktiež vyvrátili, že by Európania prechovávali odpor voči opatreniam v oblasti udržateľnosti. Práve naopak z prieskumu vyplýva, že aj napriek vysokej inflácií, náročnej hospodárskej situácii a naliehavým otázkam bezpečnosti by väčšina európskych voličov podporila ambicióznejšiu klimatickú politiku.

„Európska volebná kampaň, v ktorej sa strany snažia navzájom predbiehať v tom, kto najviac zníži svoje klimatické ambície, by jednoducho nesprávne odhadla, aký je postoj voličov k tejto otázke,“ upozornili autori štúdie.

Namiesto toho autori veria, že by sa politické strany mohli viac zamerať na podporu verejných investícií, napríklad prostredníctvom celoeurópskeho fondu pre priemyselnú politiku. Ten by sa mohol zamerať na investície do ekologických úsilí, ako aj na zníženie hospodárskej závislosti od tretích krajín a ochranu konkurencieschopnosti európskeho priemyslu.