Vírusy, ktoré pred stovkami miliónov rokov ohrozovali stavovce, zohrali dôležitú úlohu aj pri vývoji mozgu a tiel ľudí. Vyplýva to z výsledkov štúdie, ktorá bola zverejnená vo štvrtok vo vedeckom časopise Cell. TASR správu prevzala z agentúry AFP.
Výskum sa zameriaval na pôvod myelínu, ochranného tukového tkaniva, ktoré obaľuje nervy a umožňuje rýchlejší prenos nervových vzruchov. Na jeho tvorbu je dôležitý gén získaný z retrovírusov, ktoré napádajú DNA svojho hostiteľa. Tento genetický kód majú cicavce, obojživelníky a ryby.
Vírus ako pôvodca rôznorodosti
„Zistili sme, že rôznorodosť, ktorú poznáme u súčasných stavovcov a veľkosť, ktorú dosahujú, by inak nenastali,“ uviedol neurológ Robin Franklin, jeden z autorov štúdie.
Rýchlejšie vedenie impulzov v nervových vláknach bolo podľa Franklina dlhodobým výsledkom evolúcie. „Ak to dokážu rýchlejšie, potom môžu konať rýchlejšie,“ dodal. Užitočné to bolo pre predátorov pri love, aj pre unikajúcu korisť.
Myelín umožňuje rýchle vedenie signálov bez zväčšenie priemeru nervových buniek. Tiež im poskytuje štrukturálnu oporu a nervy môžu narásť dlhšie, čo má vplyv na rast dlhších končatín.
Bezstavovce bez myelínu na rýchlejší prenos signálov využívajú iné spôsoby. Napríklad u kraka obrovského (Architeuthis dux) sa vyvinuli širšie nervové bunky.
Máme ich v DNA
Vírusy zvyčajne považujeme za patogény či činitele spôsobujúce ochorenia. V istom období však vnikli do genómu, stali sa súčasťou reprodukčných buniek u živočíšnych druhov, čo umožnilo dedičný prenos. Najznámejším príkladom je placenta, uviedol Tanayn Ghosh, ktorý sa podieľal na výskume. Jeho tím prehľadával databázy genómov s cieľom objaviť spojitosť s bunkami vytvárajúcimi myelín. Našiel osobitnú sekvenciu odvodenú z endogénneho retrovírusu, ktorý sa už dlho nachádza v našich génoch. Vedci ho nazvali RetroMyelin.
Na potvrdenie týchto zistení pokusne v bunkach potkanov obmedzili sekvenciu RetroMyelinu. Tieto bunky už potom nevytvárali bielkovinu potrebnú na tvorbu myelínu. Následne pátrali po podobných sekvenciách v genóme iných biologických druhov. Našli ho u stavovcov s vyvinutou čeľusťou, nie však u bezčeľustných stavovcov a bezstavovcov. Na základe toho sa domnievajú, že sekvencie podobné RetroMyelinu sa vyvinuli približne v tom istom období ako čeľusť, čo bolo pred približne 360 miliónmi rokov.
