Hovorilo sa o tom už dlhšie, no teraz je to oficiálne. 2023 je najhorúcejším rokom v histórii meraní, čo rozhodne nie je dobrá správa. Globálne otepľovanie je reálna hrozba, pričom odborníci tvrdia, že v budúcnosti bude ešte viditeľnejšia a nebezpečnejšia. Téme sa venuje spravodajstvo CBS News.
Prejsť na:
Skutočnosť, že 2023 je najhorúcejším rokom v histórii meraní, potvrdil program Copernicus Climate Change Service, ktorá funguje pod záštitou Európskej únie (EÚ). Rozhodujúcim faktorom bolo zistenie, že sme práve prežili najteplejší november v histórii. Uplynulý mesiac bol približne o 1,75 °C teplejší v porovnaní s predindustriálnym priemerom. Priemerná teplota vzduchu na povrchu dosahovala v priemere 14,22 °C.
Copernicus uvádza, že v období od januára do novembra 2023 bola priemerná globálna teplota najvyššia v histórii. Presnejšie bola o 1,46 °C vyššia v porovnaní s predindustriálnym priemerom. Nadmerne horúca pritom nebola len jeseň, ale aj leto.
„Rok 2023 má za sebou šesť rekordných mesiacov a dve rekordné obdobia,“ uviedla Samantha Burgessová, zástupkyňa riaditeľa programu Copernicus. „Mimoriadne globálne novembrové teploty, vrátane dvoch dní teplejších o viac ako 2 °C oproti predindustriálnej dobe, znamenajú, že 2023 je najteplejším rokom v zaznamenanej histórii.“
Vysoké teploty boli potom zaznamenaná aj pri hladinách oceánov. Podľa zmeraných údajov bola teplota povrchu oceánskych vôd medzi južným cípom Grónska a Južnou Amerikou najvyššia v histórii. Bola približne o 0,25 °C vyššia ako v poslednom rekordnom novembri, ktorým bol november v roku 2015.
Odborníci nie sú prekvapení
Oznámenie roku 2023 ako najhorúcejšieho roku v histórii meraní pre odborníkov nie je ktovieakým prekvapením. Copernicus ešte minulý mesiac varoval pred týmto výsledkom, pričom uvádzal, že je prakticky istý. Pár dní dozadu toto varovanie zopakovala Svetová meteorologická organizácia (WMO), agentúra Organizácie Spojených národov (OSN), a to počas samitu OSN COP28 pojednávajúcom o klíme. Uviedla, že extrémne podmienky, ktoré sme zažili tento rok, zanechali „stopu devastácie a zúfalstva“.
WMO taktiež tento týždeň vydala správu, v ktorej stojí, že tempo zmeny klímy alarmujúco stúpa. Taktiež hovorí, že obdobie medzi rokmi 2011 až 2020 bolo najteplejšou dekádou v zaznamenanej histórii.
Klimatický samit COP28 aktuálne prebieha v Dubaji, pričom potrvá až do 12. decembra. Medzi hlavné preberané témy patria skleníkové plyny, ktoré zachytávajú teplý vzduch a hromadí ho v zemskej atmosfére. To spôsobuje otepľovanie vzduchu aj vôd, čo zase vedie k topeniu ľadovcov a zvyšovaniu morskej i oceánskej hladiny. Väčšina týchto emisií pritom pochádza zo spaľovania fosílnych palív, teda z využívania uhlia, ropy a zemného plynu.
Treba okamžite zasiahnuť
Vedci pritom varujú, že teplota globálnej klímy môže v budúcnosti ešte väčšmi stúpať, ak okamžite adekvátne nezakročíme. Po efektívnych opatreniach volá aj Carlo Buontempo, riaditeľ programu Copernicus. „Pokiaľ bude koncentrácia skleníkových plynov naďalej stúpať, nemôžeme očakávať iné výsledky ako tie, ktoré sme videli tento rok,“ povedal. „Teplota bude naďalej stúpať, a tak sa budú zvyšovať aj dôsledky vĺn horúčav a sucha. Čo najskoršie dosiahnutie čistej nuly je účinný spôsob, ako zvládnuť klimatické riziká.“
Buontempo tým naráža na potrebu čo najskoršieho dosiahnutia uhlíkovej neutrality, teda eliminovania škodlivých emisií. To však nie je úplne jednoduchá úloha, nakoľko sme prakticky všetci stále „závislí“ na plyne a rope. Áno, postupne sa objavujú ekologickejšie alternatívy, no stále ide o nové technológie s relatívne obmedzenými kapacitami.
Každá snaha sa ráta
Ráta sa však aj malý pokrok. Jedna štúdia, ktorá bola publikovaná minulý rok, uvádzala, že na každé zvýšenie spotreby energie z obnoviteľných zdrojov o 1 percentuálny bod pripadá zníženie emisií CO2 o 1,25 %. Samozrejme, ide o údaje v prepočte na obyvateľa. Národné laboratórium pre obnoviteľnú energiu, ktoré je súčasťou amerického ministerstva energetiky, zase zistilo, že zvýšenie využitia veternej a solárnej energie o 35 % by znížilo emisie uhlíka o 25 % až 45 %.
Dobrou správou je, že ľudstvo čoraz lepšie rozumie rizikám, ktoré predstavuje nešetrný prístup k životnému prostrediu. Viaceré krajiny majú vypracované plány, ktoré hovoria o prechode na obnoviteľné zdroje energie a dekarbonizáciu kľúčových sektorov, predovšetkým cestnej dopravy.
