Slováci sa práve dočkali veľkej novinky, ktorá nie je zrovna radostná. Vláda Ľudovíta Ódora dlhodobo hovorí o nevyhnutnosti potreby konsolidovať verejné financie. Ministerstvo financií v záujme ich uzdravenia aktuálne predstavilo prvý nástroj, a to opatrenia na zvýšenie príjmov, píše denník Pravda.
Na úvod treba poznamenať, že žiadne opatrenia nateraz nebudú predkladané parlamentu, nakoľko na to nie je dostatočný priestor. Pripravované opatrenia ostanú vo forme návrhov a možností pre budúcu vládnu, ktorá vznikne výsledkom volieb.
Ministerstvo financií pod vedením Michala Horvátha pripraví aj niekoľko opatrení týkajúcich sa škrtov vo výdavkoch. Tie však budú známe až neskôr. Momentálne vláda avizuje opatrenia týkajúce sa zvýšenia daňových príjmov, resp. príjmov do štátneho rozpočtu.
Kapitoly
Vyššie dane z nehnuteľnosti
Vláda konštatuje, že majetkové dane sú na Slovensku nízke. Ich zvýšenie je teda jedným zo spôsobov, ako prispieť k verejným financiám. Rezort financií má v záujme upraviť základ dane zo stavieb a výpočet dane zo stavieb na vhodnejšie technické jednotky.
„V súčasnosti sa základ dane zo stavieb určuje na báze zastavanej plochy na úrovni najrozsiahlejšieho nadzemného podlažia a daň za každé ďalšie podlažie sa určuje prostredníctvom príplatku za každé ďalšie nadzemné a podzemné podlažie. Efektívnejším a spravodlivejším spôsobom zdanenia je zdanenie čistej podlahovej plochy celej stavby jednotnou sadzbou dane. Touto úpravou sa tiež zlepšia predpoklady zavedenia hodnotového zdaňovania nehnuteľností, pretože podlahová plocha stavby je jedným zo základných atribútov na určenie hodnoty stavby,“ hovorí rezort.
V súčasnosti sa teda do úvahy berie najväčšia zastavaná plocha a za každé ďalšie podlažie je sadzba dane maximálne 0,33 eura na štvorcový meter. V prípade zmeny, ktorú avizuje rezort, bude dani podliehať obytná plocha nehnuteľnosti ako celok.
„Zámer ministerstva financií prejsť na zdanenie čistej podlahovej plochy celej stavby jednotnou sadzbou dane je tiež potrebným medzikrokom k prípadnému zavedeniu hodnotového zdaňovania nehnuteľností,“ tvrdí ministerstvo.
Vyššie dane z tabaku
Rezort zacieli vyššie dane aj na fajčiarov, pričom medzi jeho dôvodmi sa nachádza aj prínos pre spoločnosť. Vyššie dane sa tak dotknú aj tabakových výrobkov, pri ktorých sa zavedie valorizačný mechanizmus. Spotrebná daň z tabaku sa tak bude pravidelne zvyšovať bez potreby ďalších nových zákonov.
„Z dôvodu dosiahnutia adekvátneho daňového zaobchádzania s tabakovými výrobkami sa navrhuje pokračovať v nastavení mechanizmu sadzieb spotrebnej dane z tabakových výrobkov vo viacročnom horizonte a novelou zákona upraviť sadzby spotrebnej dane na tabakovej výrobky,“ vysvetľuje ministerstvo.
Vyššie dane z alkoholu
Subjekt taktiež usiluje o zvýšenie dane z alkoholu, pričom aj v tomto prípade sa odvoláva na spoločenský prínos. V pláne stojí, že by sa malo zjednotiť viacero sadzieb spotrebnej dane na alkohol do jednej spoločnej sadzby.
Aktuálne na Slovensku existuje päť rôznych druhov alkoholu, pričom pri pive a liehu okrem základnej sadzby dane existuje aj znížená sadzba dane. Rozdelenie daňových sadzieb by po novom malo skončiť. Vo výsledku by tak bola na všetok alkohol platná jednotná daňová sadzba.
Vyrovnávacia daň
Ďalším bodom v pláne rezortu je zavedenie tzv. vyrovnávacej dane, ktorá má zabezpečiť minimálne zdanenie príjmov podnikateľov nachádzajúcich sa na Slovensku, ktorí sú členmi nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny. Toto zdanenie by sa podľa návrhu malo dorovnať na úroveň 15 %.
Nový zákon by sa mal vzťahovať na skupiny podnikov, ktorých ročné výnosy dosahujú najmenej 750 miliónov eur. Ďalšou podmienkou je, aby túto úroveň výnosov daný podnik dosahoval aspoň v dvoch zo štyroch účtovných období. Ak je efektívne zdanenie príjmov takýchto subjektov na Slovensku pod úrovňou minimálnej sadzby dane (15 %), rozdiel sa vyberie prostredníctvom novo vzniknutej dorovnávajúcej dane.
„Opatrenie bude mať, aj napriek prvotným výdavkom finančnej správy na finančné systémy, predpokladaný pozitívny vplyv na štátny rozpočet,“ vysvetľuje rezort.
V rámci tohto návrhu sa taktiež hovorí o zavedení európskej smernice do slovenskej legislatívy, čo zabezpečí, aby veľké firmy neprelievali zisky napríklad z celej Európy do tej jurisdikcie, kde je daňový režim relatívne priaznivý.
Zjednodušenie DPH
Čo sa týka pozitívnejších správ, rezort cieli aj na zjednodušenie dane z pridanej hodnoty (DPH). Novela má priniesť opatrenia na odbúranie časti byrokracie pre podnikateľov. Zaviesť by sa mal nový systém, v ktorom by malé podniky mohli využívať oslobodenie od dane aj v inom členskom štáte EÚ.
Tento návrh zahŕňa aj samozdanenie pri dovoze tovaru z tretích krajín do tuzemska. Colný úrad by tak od daňových subjektov pri dovoze tovaru z tretích krajín nepožadoval úhradu žiadnej dane. Uvádzaná by bola v daňovom priznaní, v ktorej by si súčasne mohli uplatniť právo na jej odpočítanie.
„Zdaniteľné osoby, ktoré splnia ustanovené obratové podmienky, sa oproti súčasnému stavu nebudú musieť registrovať pre daň v iných členských štátoch, v ktorých len v malom rozsahu vykonávajú ekonomickú činnosť. Nebudú tak zaťažené náročnými administratívnymi povinnosťami, ktoré im vyplávajú z národných legislatív,“ hovorí ministerstvo.
Viac pre výskum a vývoj
Posledné navrhované opatrenie sa týka efektívnejšieho míňania a podpory pre výskum a vývoj (R&D). Podľa štátu by čerpanie dotácií v tejto oblasti mohlo byť menej prísne. V súčasnosti zákon o dani z príjmov v rámci odpočtu výdavkov na R&D striktne vylučuje z možnosti uplatnenia nakupované služby R&D. Bez týchto služieb by pritom často nebolo možné R&D realizovať.
Vďaka navrhovanej zmene by mala byť slovenská ekonomika v budúcnosti modernejšia, pričom činnosti s vyššou pridanou hodnotou by nakoniec mohli priniesť silnejší hospodársky rast.
„Administratívne náročným je aj proces posudzovania pomeru, v akom určité typy výdavkov súvisia s realizáciou projektu výskumu a vývoja a ostatnými činnosťami firmy. Pri malých a stredných podnikateľoch je efektívnosť uplatnenia odpočtu znižovaná nedostatočným vykázaním základu dane alebo dosahovaním daňovej straty v dlhšom období, a teda nemožnosťou uplatnenia tohto odpočtu,“ konštatuje ministerstvo.
