Hoci žijeme v modernej dobe, kedy je spoľahlivých informácií na internete viac než dosť, stále sa nájdu jednotlivci (a žiaľ aj skupiny), ktoré majú v obľube odmietať existenciu verejne známych faktov. Do tejto skupiny možno zaradiť aj globálne otepľovanie, ktoré nám v posledných týždňoch dalo jasne najavo, že existuje. Prežili sme si totiž najhorúcejší mesiac v histórii meraní, píše denník Pravda na základe informácií ČTK.
Podľa novej správy programu Európskej únie (EÚ) pre sledovanie atmosféry a klimatických zmien Copernicus bol tohtoročný jún najhorúcejším mesiacom v ľudskej histórii, teda aspoň tej zaznamenanej. Globálna teplota totiž bola o približne 1,5 °C vyššia v porovnaní s predpriemyselnou érou. To je míľnik, ktorý svetové environmentálne organizácie a dohody nechceli prekonať (aspoň) do konca tohto storočia. Údaje programu taktiež tvrdia, že rekordy pokorili aj teploty na hladine svetových oceánov.
Priemerná denná teplota v júli dosiahla 16,95 °C. To sa nemusí zdať ako veľa, no v skutočnosti je to o 0,33 °C viac v porovnaní s doposiaľ najhorúcejším mesiacom v histórii meraní. Tým bol júl v roku 2019.
Júl 2023 bol taktiež o 0,72 °C teplejší v porovnaní s priemerom júlových teplôt za obdobie medzi rokmi 1991 až 2020. Najteplejším dňom na svete bol 6. júl 2023, kedy priemerná globálna teplota dosiahla 17,08 °C.
Otepľujú sa aj moria a oceány, ľadovcov ubúda
Čo sa týka morskej hladiny, aj pri tej boli vykázané smutné rekordy. Teplota hladiny svetových oceánov bola v júli o 0,51 °C vyššia ako priemer medzi rokmi 1991 až 2020. Severný Atlantik bol v porovnaní s priemerom teplejší dokonca až o 1,05 °C.
Obrovským vlnám horúčav sa nevyhli vody južne od Grónska, Labradorské more, Karibská panva, ale ani Stredozemné more. V oblasti rovníka, konkrétne vo východnej časti Tichého oceánu, sa zase činil klimatický jav zvaný El Niňo, s ktorým sa spájajú vyššie povrchové teploty (stred a východ tropického Pacifiku).
„V júli sme boli svedkami nových rekordov v globálnych teplotách vzduchu aj povrchu oceánov. Tieto rekordy majú neblahé dôsledky pre ľudí aj planétu, ktorá je vystavená čoraz častejším a intenzívnejším extrémnym javom,“ povedala Samantha Burgessová, zástupkyňa riaditeľa úniovej služby Copernicus.
S vysokými teplotami sa spája aj úbytok ľadu, čo vedie k zvýšeniu hladiny oceánov, a teda k riziku záplav viacerých pobrežných oblastí. „Rok 2023 je v súčasnosti tretím najteplejším rokom s teplotou o 0,43 °C vyššou ako nedávny priemer, pričom priemerná globálna teplota v júli bola o 1,5 °C vyššia ako v predindustriálnom období. Aj keď ide iba o dočasný stav, ukazuje to na naliehavosť ambiciózneho úsilia o zníženie globálnych emisií skleníkových plynov, ktoré sú hlavnou príčinou týchto rekordov,“ dodala Burgessová.
Najväčší producenti skleníkových plynov
Pochopiteľne, najväčšími producentmi skleníkových plynov sú veľké a vplyvné ekonomiky. Absolútne najväčším znečisťovateľom našej planéty je Čína, ktorá podľa údajov Wisevoter produkuje až 10 700 Mt emisií CO2. To je viac než 2-násobok v porovnaní s USA na druhom mieste, ktoré produkujú CO2 o objeme 4 700 Mt. Tretie miesto pripadlo Indii s objemom emisií 2 400 Mt.
Slovensku pripadlo 72. miesto s 30,73 Mt emisií. Susedné Česko skončilo 41. s objemom emisií 87,97 Mt.
