Európa si toho za posledný rok a pol prežila celkom dosť. Vo februári 2022 vypukla vojna na Ukrajine, v dôsledku čoho sa región potýkal s viacerými ťažkosťami, a to predovšetkým finančnými a energetickými. Jeden sme boli dokonca vystavení energetickej kríze, teda riziku nedostatku energií. Našťastie sa ale túto krízu podarilo odvrátiť, a to vďaka niečomu, v čo mnohí spočiatku neverili.
Ako píše denník Pravda, kľúčom pri zažehnaní energetickej krízy bola zvýšená produkcia solárnej energie na území južnej Európy. Tento rast bol aktuálny aj v priebehu posledných týždňov, kedy teploty prekonávali historické rekordy. Letné horúčavy sú totiž ideálne na výrobu solárnej energie, hoci v takýchto obdobiach rastie dopyt po klimatizácii.
„Veľmi výrazný rast solárnej energie v podstate kompenzuje vrcholy spotreby spôsobené klimatizáciou,“ vysvetlil Kristian Ruby, generálny tajomník skupiny Eurelectric.
Najviac solárnych panelov v minulom roku malo nainštalovať Španielsko a Grécko. Urobili tak kvôli rekordným cenám energií, ktoré zapríčinila vojna na Ukrajine. Konkrétne v Španielsku mal objem produkcie solárnej energie vzrásť o 4,5 GW, pričom tento typ energie sa v júli 2023 podpísal pod 24 % celkovej produkcie elektriny v krajine. Pre porovnanie, v júli 2022 to bolo okolo 16 %.
Pričinenie solárnej energie v poslednom období pocítili aj obyvatelia Sicílie. Tu extrémne horúčavy výrazne zvýšili dopyt po chladení. S týmto dopytom však zrástla aj produkcia slnečnej energie, a to viac ako 2-násobne v porovnaní s júlom 2022. „Bez ďalšej solárnej energie by vplyv horúčav na stabilitu systému dopadol oveľa horšie,“ povedala energetická analytička Nathalie Gerlová.
Hoci je pravda, že ani solárna energia na Sicílii niekedy nestačila, vyšší solárny výkon umožnil na mnohých lokalitách pomôcť k uspokojení kulminujúceho dopytu. Solárna energia pritom pomohla pokryť dopyt aj v štandardne chladnejších krajinách, ako je napríklad Belgicko.
Dopyt po energiách je nízky, ceny ostávajú vysoké
Samozrejme, nebola to iba solárna energia, ktorá pomohla v Európe zvrátiť energetickú krízu. Výrazne pomohla aj zmena prístupu zo strany viacerých krajín, ktoré v reakcie na vysoké ceny energií znížili množstvá odoberaných energií.
Taktiež treba poukázať na nižšiu energetickú spotrebu. Celkový dopyt po energiách sa má držať pod normálom, a to aj v horúcich krajinách, ako sú Španielsko a Taliansko.
Potrebujeme zmenu
Stále však nie je úplne dobojované. Vedci upozorňujú, že vlny horúčav, aké toto leto postihli južnú Európu, budú v dôsledku zhoršujúcej sa klímy v nasledujúcich rokoch častejšie a silnejšie, čo bude predstavovať obrovskú záťaž pre európsku energetickú infraštruktúru. „Naše energetické systémy skutočne nie sú navrhnuté tak, aby sa s takýmito situáciami vyrovnali,“ prehlásil vedúci think-tanku Bruegel Simone Tagliapietra.
Priemyselné skupiny aj preto vyzývajú politikov, aby urýchlili investície do energetických sietí a podporili projekty zamerané na obnoviteľné zdroje energie.
Žiaľ, hoci sa predpovede vedcov môžu zdať katastrofické, sú veľmi reálne. Svet si totiž práve prežil najhorúcejší mesiac v histórii (júl), kedy teploty dosahovali historické rekordy. Miera otepľovania globálnej klímy má už teraz dosahovať úrovne, akú signatári Parížskej dohody z roku 2016 nechceli dosiahnuť do konca tohto storočia.
Ak chcem, aby bola naša planéta obývateľná aj pre nasledujúce generácie, budeme musieť poriadne zabrať.
