Vedci z NASA zas a znova demonštrovali svoje zdá sa nikde nekončiace kapacity. Vôbec po prvýkrát sa im podarilo vypestovať rastliny v lunárnej, respektíve mesačnej pôde, ktorú pred desaťročiami doviezli na Zem astronauti známych misií Apollo. Téme sa venuje The Guardian.
Na začiatku vedci vôbec netušili, či sa experiment vydarí alebo skončí fiaskom. Predsa len to však skúsili a napokon získali výsledky, ktoré boli oveľa lepšie, než všetci očakávali. „Rastliny skutočne rastú v mesačnej hmote. Robíte si srandu?“ povedal Robert Ferl z Floridskej univerzity, ktorý sa podieľal na predmetnom výskume.
Rástli a rástli
Ferl a zvyšok tímu na testovanie použil aj pôdu, ktorá sa vrátila spolu s členmi posádky legendárnej misie Apollo 11. Konkrétne do nej zasadili Arábkovku Thalovu a sledovali, ako sa jej bude dariť. Semená napokon predsa len vyklíčili, hoci ich rast bol kvôli náročnosti lunárnej pôdy značne spomalený. Expriment bol však aj napriek tomu označený za veľký úspech.
O niečo lepšie sa jej darilo v systentickom vulkanickom prachu, čiže akejsi napodobenine mesačnej pôdy.
Všeobecne vyplynulo, že pestovanie rastlín na Mesiaci nie je nemožné, hoci pri pozemských pokusoch ostala veľká časť z nich zakrpatená. Niečo je však vždy lepšie ako nič. Výsledky experimentu boli publikované v časopise Communications Biology.
Záleží to od polohy
Vedci ďalej zistili, že to, ako sa rastlinám darí, závisí od toho, z ktorého konkrétneho miesta mesačná pôda pochádzala. Napríklad vzorky z misie Apollo 11 boli veľmi dlho vystavované nekompromisnému kozmickému žiareniu a iným živlom, čiže sa im darilo o čosi horšie (More pokoja). Jednoducho povedané, čím viac sa vzorky potýkajú s nepriaznivými podmienkami, tým náročnejšie je v nich niečo vypestovať.
Hoci si v mesačnej pôde, aspoň čo sa týka dohľadnej doby, nevypestujeme krásne červené rajčiny, výsledky odborníkov z NASA sú viac než skvelou správou, ktorá nepochybne pohne nejedným ľadom.
