Meteorický roj Perzeidy ponúka príležitosť poukázať na rozsah svetelného znečistenia. Snímku oblohy s takýmto posolstvom vytvorili slovenský astrofotograf a popularizátor astronómie Tomáš Slovinský a český astrofotograf Petr Horálek z Fyzikálneho ústavu v Opave.
Fotografiu s názvom Perzeus a stratené meteory vybral americký Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA) v pondelok za Astronomickú snímku dňa (Astronomy Picture of the Day, APOD). Slovinský aj Horálek vo výbere APOD zabodovali už viackrát samostatne, tentoraz však prvýkrát uspeli ako česko-slovenská dvojica.
„Z ocenenej snímky je zrejmé, ako svetelné znečistenie okráda pozorovateľov bližšie k mestám o krásu tmavej hviezdnej oblohy a aj o meteory z bohatého meteorického roja Perzeidy,“ povedal pre TASR Slovinský.
Neobvyklá kompozitná snímka vznikla počas minuloročného maxima Perzeíd na dvoch miestach s odlišnou mierou svetelného znečistenia.
Slovinský zaznamenával meteory z obce Runina v Parku tmavej oblohy Poloniny, ktoré je jedným z najtmavších miest v strednej Európe. Na tzv. Bortleho stupnici svetelného znečistenia (od 1 po 9, pričom 9 je najväčšie znečistenie) sa táto lokalita nachádza na stupni 2. Horálek fotografoval meteory nad Sečskou priehradou v strednom Česku, kde je kvalita oblohy Bortle 4.
Obrovský rozdiel v kvalite
„Už keď sme sa pripravovali na pozorovanie Perzeíd, napadlo nám, že by sa dala vytvoriť snímka, ktorá by porovnávala kvalitu nočnej oblohy na oboch miestach,“ uviedol Slovinský. Rozdiel medzi lokalitami je až 1 000 hviezd, o ktoré je obloha v strednom Česku ochudobnená oproti Poloninám na severovýchode Slovenska. Slovinský tiež mohol pozorovať až o tretinu viac meteorov, ktoré na presvetlenej oblohe zanikli.
„Pritom okolie priehrady Seč na tom zďaleka nie je najhoršie, pokiaľ ide o svetelné znečistenie. Napriek tomu tu slabšie meteory úplne zanikli. Ešte horšie sú na tom pozorovatelia v mestách, napríklad v Prahe, Bratislave alebo v Košiciach, ktorí vidia iba najjasnejšie meteory, no nespočetné množstvo slabších pri oblohe so svetelným znečistením nemôžu vidieť,“ vysvetlil Slovinský.
Perzeidy sú prachové častice pochádzajúce z kométy 109P/Swift-Tuttle. Po vniknutí do zemskej atmosféry zhoria vo výške vyše 80 kilometrov nad povrchom zeme. Pri pozorovaní zdanlivo vyletujú z jedného miesta na oblohe, z radiantu, ktorý leží v súhvezdí Perzea. Práve podľa toho dostali Perzeidy aj svoje meno.
Maximum medzi 12. a 13. augustom
Maximum meteorického roja nastane ako obvykle v noci z 12. na 13. augusta. Súhvezdie Perzea v tomto období vychádza neskoro večer nad severovýchodný obzor. Práve od polnoci do štvrtej ráno by mal výskyt meteorov vrcholiť. Výdatnosť roja býva štandardne 100 až 120 meteorov za hodinu, bežný pozorovateľ ich vidí približne polovicu.
Výhodou Perzeíd je, že Zem cez ich oblasť vo vesmíre prelietava pomerne dlho, preto sa ich zvýšená aktivita dá pozorovať od konca júla až do konca augusta. Tento rok by nemalo pozorovanie meteorov rušiť ani mesačné svetlo. Mesiac v tomto čase pribúda a jeho úzky kosáčik zapadne už okolo 22.15 h SELČ. Priaznivá jej aj predpoveď počasia, ktorá sľubuje jasnú oblohu.
