Mnohé kľúčové klimatické ukazovatele, ktoré hodnotia vážnosť klimatickej krízy, sa rýchlo blížia alebo už presahujú body zlomu, vyplýva z novej štúdie.
Ako píše britský denník The Guardian, podľa štúdie až 16 z 31 sledovaných klimatických ukazovateľov tento rok dosiahlo znepokojujúce rekordné hodnoty. Medzi nimi aj koncentrácia skleníkových plynov v atmosfére, tepelný obsah oceánov (Ocean Heat Content – OHC) a masa ľadovcov.
„Máme stále viac dôkazov o tom, že sa blížime alebo sme už prekročili body zlomu súvisiace s dôležitými časťami zemského systému,“ povedal ekológ pôsobiaci na Oregonskej štátnej univerzite v USA a spoluautor štúdie William Ripple.
Medzi tzv body. zlomu, ktorých dosiahnutie môže znamenať nevratné zmeny svetového ekosystému, patrí napríklad aj topenie ľadovcov či odumieranie boreálnych lesov.
„Hlavným poučením pandémie COVID-19 je to, že ani obrovská redukcia v preprave a spotrebe nestačí (na boj s klimatickými zmenami) a sú potrebné rozsiahle systémové zmeny,“ dodáva Ripple.
Pandémia síce výrazne ovplyvnila niektoré sektory ekonomiky, globálne uhlíkové emisie to však neznížilo. Používanie fosílnych palív v roku 2020 mierne kleslo, ako však píšu vedci v časopise BioScience, atmosferické koncentrácie oxidu uhličitého, metánu a oxidu dusného „dosiahli rekordné hodnoty“ v roku 2020 aj 2021.
Od roku 2015 zaznamenali bádatelia päť najteplejších rokov v dejinách meraní. Druhý najteplejší rok v histórii bol rok 2020.
Miera odlesňovania je najvyššia za 12 rokov
Na svete žijú už viac ako štyri miliardy prežúvavých hospodárskych zvierat a spolu vážia viac než všetci ľudia a divoké zvieratá dokopy. Miera odlesňovania Amazónskeho pralesa je najvyššia za ostatných 12 rokov.
Okysľovanie oceánov je tiež na takmer rekordnej úrovni. To v kombinácii s otepľovaním oceánov ohrozuje koralové útesy, ktoré sú pre milióny ľudí zdrojom jedla a financií.
Autori štúdie vyzvali svetové spoločenstvo, aby s klimatickou krízou bojovalo ambicióznymi zmenami politiky. Navrhli napríklad zavedenie jednotnej ceny za uhlíkové emisie. Výťažky by mali financovať fond pre zmierňovanie následkov klimatických zmien v rozvojových krajinách, dodali.
Autori tiež zdôraznili potrebu eventuálneho zákazu fosílnych palív a rozvoja a obnovy prírodných rezervácií, ktoré dokážu zachytávať oxid uhličitý. Klimatické vzdelávanie by malo byť podľa nich súčasťou školských osnov po celom svete.
Klimatická politika „by sa nemala sústrediť na zmiernenie symptómov, ale na riešenie ich základnej príčiny: nadmerného vykorisťovania Zeme„, uvádza sa v správe. Autori píšu, že iba po vyriešení tejto hlavnej otázky budú ľudia schopní „zabezpečiť dlhodobú udržateľnosť ľudskej civilizácie a dať budúcim generáciám príležitosť prosperovať„.
Článku autor a dotičny vedci absolútne obyšli jadro všetkých sekundárnych problémov ktoré má SVOJE MENO PRELUDNENIE . Áno preludnenie pozemského človeka je jadrom všetkých sekundárnych problémov ná planéte Zem . Počet obyvateľov Zeme dosahuje už dnes 9.2 miliardy ľudí a každi rok sa narodí sto miliónov nových ľudí . Problém sa nabaľuje a geometrickým radom sa každim počtom narodených situácia zhoršuje. Ak pozemský človek zákonom nezastaví pôrody a nenastoli kontrolu pôrodnosti cikloch desať ročných období kde sa nebude môcť narodiť ná celej planéte Zemi ani jeden človek. Nepodarí sa mu prirodzenou cestou vyriešiť preludnenie pozemského človeka a jeho sekundárne problémy od ničenia planéty prírody a všetkého života. Búde to mať do krátkeho času obdobia cirka pár desiatok rokov fatálne dosahy a následky. Vlády a úrady sú zbabelé a pred problémom PRELUDNENIA ĽUDÍ pchaju hlavy do piesku ako pštrosí. Je to krutá realita pravdy ukazuje neradostný vývoj pozemského človeka ktorá smeruje do totálnej záhuby inak sa to nedá pomenovať . Od začiatku francúzskej revolúcie sa počet obyvateľov Zeme 500 miliónov prevrhol priebehu 280 rokov ná hodnotu 9.2 miliardy ľudí . Čo len poukazuje aký obrovský problém preludnenia máme pred sebou . Ná planéte tipu našej Zeme by málo žiť 529 miliónov ľudí nie viac . Každá krajina má určite percento úrodnej pôdy a ná jeden km2 úrodnej pôdy má žiť 12 ľudí podľa tohto zorca môže sa vypočiťať počet obyvateľov každej krajine . Žiaľ objem úrodnej pôdy klesá ná celej planéte Zemi vďaka pozemskému človeku a jeho bujnujucemu preludneniu sa všetko plundruju a ná koniec zničí aj sám seba taká neradostná budúcnosť čaká pozemského človeka zahynie vlastnou rukou.