Naša telesná schránka je veľmi dômyselný mechanizmus. Ukrýva v sebe neprebádané a nepreskúmané časti, ale aj tie dôverne známe. Táto perfektná spleť buniek, nervov, kostí a svalov však nikdy neprestane udivovať. Tu je 15 najzvláštnejších faktov o ľudskom tele, o ktorých si možno ešte nepočul.
#1
Ak sa začervenáme, náš žalúdok sa začervená tiež. Začervenanie je výsledkom nervového systému, ktorý spôsobuje zvýšený prietok krvi po celom tele. Ak sa ocitneme v rozpakoch, telo začne uvoľňovať hormón adrenalín, ktorý rozširuje cievy. Žilami v tvári a teda aj na obrube nášho žalúdka preteká viac krvi a dodáva im červenkastý vzhľad.
#2
V prípade extrémneho hladovania sa mozog začne takpovediac pojedať. Dôsledkom tohto javu je skutočne nepríjemné hladovanie. Ako aj iné časti tela, aj mozog začne jesť mozgové bunky ako úplne posledný zdroj energie, aby hladovaniu zabránil. Horšie je však to, že telo na tento jav reaguje ešte väčším hladom.
#3
Keď počúvame hudbu, tlkot srdca sa synchronizuje s rytmom. Hudba sa vďaka tomuto faktu teda stáva aj niečím viac, ako len zábavným koníčkom alebo prostriedkom na relaxáciu. To, či naše srdce bije rýchlo alebo pomaly, záleží od štýlu hudby, ktorý práve počúvame. Vzťah medzi hudbou a tepom by teda mohol byť prospešný pre naše zdravie a hlavne pre ľudí so srdcovými ťažkosťami.
#4
V oku, konkrétne v rohovke, sa nachádzajú jediné živé bunky v tele, ktoré nie sú priamo obslúžené krvnými cievami. Kyslík a živiny získavajú zo slznej tekutiny, čiže priamo zo vzduchu. Prívod kyslíka však môžu zamedziť očné šošovky a spôsobiť tak neovaskularizáciu, kedy krvné cievy vrastajú do rohovky. Rovnako, ako rohovka, existujú aj iné časti tela, ktoré nemajú krvné cievy, no neskladajú sa zo živých buniek. Patria medzi ne napríklad vlasy, nechty alebo zubná sklovina.
#5
Mužské semenníky sa nachádzajú mimo mužského tela preto, aby ochránili tvorbu spermií. Teplota ľudského tela je omnoho väčšia ako teplota potrebná pre produkciu a prežitie spermií. Ak by sa teda semenníky nachádzali vo vnútri tela, teplo by nezvládli. Toto tiež vysvetľuje fenomén semenníkov pohybujúcich sa bližšie k telu a naopak ďalej od neho. V zime sa nachádzajú bližšie k telu preto, aby spermie ochraňovala teplota tela pred nepríjemným chladom.
#6
Náš mozog vytvára dostatok elektriny na napájanie žiarovky. Presne tak. Obsahuje okolo 100 miliárd mikroskopických neurónov. Kedykoľvek snívame, smejeme sa, premýšľame, sledujeme okolie alebo sa pohybujeme, medzi týmito neurónmi prebiehajú drobné elektrické signály pozdĺž miliárd malých neurónových diaľníc. A aj keď jeden neurón dokáže vytvoriť skromné množstvo elektriny, miliardy neurónov dokážu napájať žiarovku.
#7
Srdce dokáže biť aj po tom, čo je odstránené z tela. Tento jav nastáva, pretože srdce nesleduje rovnaký vzorec, ako väčšina svalov v našom tele. Búšenie srdca nie je regulované mozgom, ale samotným srdcom. Jedinou funkciou mozgu je povedať srdcu, ako rýchlo má biť. Keď je z tela odstránené, dokáže biť ešte krátky čas vďaka adenozíntrifosfátu (jednotke bunky, ktorá vytvára energiu) a vystaveniu kyslíku bez akejkoľvek regulácie mozgu.
#8
Existujú určité typy nádorov, ktorým dokážu narásť zuby alebo vlasy. Tieto druhy nádorov sa nazývajú teratómy a sú veľmi vzácne. Skladajú sa z rôznych tkanív a buniek, ktoré reprodukujú tam, kde by nemali. Vznikajú z embryonálneho tkaniva a majú podobu vaku rôznej veľkosti, ktorý má v sebe rôzne orgány, kosti, zuby, vlasy alebo dokonca aj oko.
#9
Ráno sme asi o centimeter vyšší než večer. Prečo? Naša chrbtica sa skladá z 33 prekrývajúcich sa stavcov oddelených chrupavkami. Tá umožňuje pohyb chribtice. Keď spíme, chrbtica nie je vystavená tlaku gravitácie a naše telo je schopné doplniť medzi chrupavky stratené tekutiny počas dňa. Kvapalina nám po prebudení teda pridá na výške asi jeden centimeter. Astronauti vo vesmíre dokážu napríklad narásť až o dva, pretože sa pohybujú v nulovej gravitácii.
#10
Ľudia svietia, len to nedokážu vidieť. Tak, ako všetky žijúce bytosti, aj ľudia produkujú svetlo. Je ho len malé množstvo a je tisíckrát slabšie než svetlo, ktoré dokáže zachytiť ľudské oko. Naše „svietenie“ alebo odborne bioluminiscencia, je vedľajší účinok našich metabolických reakcií. Najviac teda svietime v neskoré poludnie a najmenej v noci.
#11
Človek dokáže prežiť bez každého orgánu pokiaľ má od neho dva kusy. Či už sa to vzťahuje na obličky alebo reprodukčné orgány, dokážeme žiť len s jedným z dvojice. Prežiť dokážeme aj s jednou časťou pľúc, kedy sa tá druhá nafúkne, natiahne a zaberie v našom tele miesto, ktoré zostalo navyše. Takýto človek dokáže viesť úplne bežný život, avšak nedokáže vykonávať niektoré aktivity tak efektívne, ako úplne zdravý jedinec.
#12
Niektorí ľudia počujú pohyb svojich vlastných očných buliev. Zapríčiňuje to porucha vnútorného ucha, ktorá spôsobuje zosilnenie každého zvuku v ľudskom tele. Ľudia s touto vzácnou poruchou dokážu počuť aj tlkot svojho srdca. Existuje dôkaz o tom, že táto porucha býva vrodená, no lekári sa stretli už aj s prípadom kedy poruchu spôsobilo traumatické poranenie hlavy.
#13
Náš nos a uši nikdy neprestanú rásť. Týmto faktom sa ti raz už určite niekto pochválil. Keď si sa pozrel na staršieho človeka naozaj si si všimol, že jeho nos a uši sú o čosi väčšie než je zvyčajné. Pravdou však je, že nos a uši v skutočnosti nerastú s tým, ako starneme, aj napriek tomu, že sa zväčšujú. Skutočným dôvodom zväčšovania uší a nosu je gravitácia. Obe časti tela tvorí chrupavka, ktorá počas toho, ako starneme, slabne. Výsledkom je akési natiahnutie. V podstate sa to deje s celou našou tvárou – keď zostarneme, tak napríklad naše líca stratia na objeme.
#14
To, že nevieme dýchať pri prehĺtaní je jeden z faktov, ktorý možno poznáš. Prečo je však tomu tak? Za všetko môže anatomický „problém“ v našom tele. Ľudia sú jediné tvory, ktoré majú spojené priechody pre potravu a vzduch. A aj keď spojené trubice zabezpečujú pohyb dvoch dôležitých zložiek pre naše prežitie, nedokážu vykonávať obe činnosti naraz.
#15
Keď je žena tehotná, jej mozog sa zmenšuje. Šedú hmotu stráca v oblastiach mozgu, ktoré sa zaoberajú pocitmi ľudí a neverbálnymi signálmi. To, že mozog stráca na objeme ale neznamená, že stráca aj niektoré z funkcií. Zdá sa práve, že táto oblasť spracovania mozgu sa so zmenšením stáva efektívnejšou, umožňuje lepšie pochopenie potrieb a emócií svojich detí, a tak zväčšuje ich puto k matke. Čo však vedci nevedia je to, či je táto menšia zmena v mozgu trvalá alebo len dočasná.
