Výmena smartfónov za novšie modely je niečo, čo si užíva väčšina z nás. Do rúk dostaneme novšie, výkonnejšie, dizajnovejšie kúsky, s ktorými potom žijeme ďalší rok, dva či tri. Nakoniec sa však proces zopakuje. Čoraz rýchlejší vývoj zariadení má však negatívny vplyv na to najdôležitejšie, čo máme – životné prostredie.
Redaktori servera PhoneArena sa preto rozhodli, že sa pozrú na to, odkiaľ sa berú všetky zdroje potrebné k výrobe modernej elektroniky a či sa nakoniec znovu využívajú alebo sa z nich stane odpad.
V roku 2017 sa celosvetovo vyrobilo viac ako 1,45 miliardy smartfónov. To je obrovské číslo, akokoľvek sa naň pozrieme.
Z čoho sa skladá smartfón?
Moderné smartfóny sú poriadne komplikované stroje, ktoré pre svoje fungovanie potrebujú rôzne prvky prírody. Poďme sa na to pozrieť.
Mimoriadne vzácne prvky
V smartfónoch nájdeme takmer všetky prvky z periodickej tabuľky, medzi ktorými nechýbajú ani zástupcovia lantanoidov, skupiny pätnástich prvkov, poprípade ytrium či skandium.
Ak sa pýtaš, kde sa tieto prvky nachádzajú, stačí sa dotknúť displeja (sú v dotykovej vrstve) alebo si zapnúť pesničku. Vzácne prvky totiž nájdeš aj v reproduktoroch.
Lantaoidy sa z väčšej časti ťažia v Číne, ktorá ich v roku 2017 dodala až 105 000 ton. Na druhej priečke sa s 20 000 tonami umiestnila Austrália a na tretej s 3 000 tonami Rusko.
Je teda zjavné, že Čína je minimálne v tomto aspekte na neohrozenej pozícii lídra. V tom by problém ani tak nebol, ako v tom, že tieto prvky sa ťažia v baniach za použitia kyselín, čo vedie nielen z nečisteniu, ale aj k extrémne nebezpečným podmienkam pre pracovníkov.
Výrobcovia by v mnohých prípadoch radi použili alternatívne materiály. Bohužiaľ, žiaden z nich zatiaľ nedokáže splniť rovnakú úlohu.
Drahé kovy a lacnejšie kovy
Ako názov skupiny napovedá, v tejto skupine sú kovy ako zlato, striebro, hliník, meď, nikel a ďalšie, ktoré sú neodlúčiteľnou súčasťou všetkých smartfónov. Výrobcovia majú v tomto prípade oveľa väčšiu voľnosť pri výbere dodávateľa, čo však nemení nič na tom, že ich ťažba je náročná. Tak napríklad, predpokladá sa, že pre získanie jediného gramu zlata je nutné vykopať tonu hliny.
Azda najhorším kovom je však kobalt využívaný v batériách poháňajúcich nielen smartfóny. Prakticky jediným miestom na svete schopným dodať dosť kobaltu je Konžská demokratická republika, ktorá je okrem iného aj miestom prevádzkovania detskej práce.
Plast
Plast je najlacnejším komponentom smartfónov, ktorý je medzi výrobcami mimoriadne obľúbený hlavne pri low-end až mid-range modeloch. Pri plaste je však problém viazaný hlavne na jeho samotnú štruktúru. Existuje totiž veľa typov plastov, ktoré sa nerecyklujú rovnako a v mnohých prípadoch ich firmy nerecyklujú vôbec.
Ako sa recyklujú smartfóny?
Je to ťažká cesta, ktorá sa veľa spoločnostiam nechce absolvovať. Prvým krokom je zber zariadení pre recykláciu, čo môže byť problém v krajinách, ktoré nemajú vybudovanú kvalitnú infraštruktúru.
Potom tu je otázka toho, kde dôjde k recyklácii. Kvôli nižšej cene sa tak stáva hlavne v rozvojových krajinách, kam treba zariadenia najskôr dopraviť. Potom môže začať samotná práca s rozoberaním zariadenia. Opäť existujú dve možnosti ako tak spraviť. Prvým je automatizovaný robot, ako napríklad Daisy od Apple. Tou druhou možnosťou sú ľudské ruky.
Skladanie telefónu je náročný proces, jeho rozoberanie a hlavne získanie vzácnych materiálov, ktoré sú vo väčšine prípadov integrované v tak malých množstvách, je ešte náročnejšie.
Niektoré fabriky jednotlivé komponenty roztavia, iné zas používajú toxické chemikálie. No a keď je celý proces dokončený, veľká časť smartfónu aj tak skončí na skládke. Celkom pesimistické vyhliadky, že?
Ako veľmi zaťažujú životné prostredie jednotlivé firmy?
To ako veľmi spoločnosti zaťažujú životné prostredie je veľmi náročné zistiť. Samé totiž nezverejňujú (logicky) dosť informácií. Na problematiku životného prostredia sa preto pozreli predstavitelia Greenpeace, ktorý pripravili jednoduchú infografiku.
Každú firmu hodnotili v troch kategóriách, a to: energia, zdroje a chemikálie. Následne im dali známky od A do F. Ako je, bohužiaľ, zjavné, väčšina obľúbených firiem spadá do červenej kategórie. Najlepšie sa umiestnil Fairphone, hneď za ním Apple.
Ako sa to dá zmeniť?
Samozrejme, svet technológií nie je až takto jednoduchý. Existuje mnoho rôznych spôsobov, ako naložiť so svojim telefónom tak, aby to bolo považované za ekologické. Je však dôležité uvedomiť si, že pri rovnako rýchlom tempe, aké výrobcovia a spotrebitelia nastolili teraz, to naša planéta dlho nevydrží.
Ako to vyriešiť? Je zjavné, že je nutné zmeniť prístup všetkých, ktorí sú do výroby elektroniky zapletení, a to dodávateľov, výrobcov, spotrebiteľov a dokonca politikov.
A až sa začne výroba techto smartfónov a inej techniky nanotechnológiou, čo potom taký stroj už dokáže a ukážte prstom na človeka, ktorý by nekúpil nový i keď pre niekoho drahý smartfón. V tomto momente ide o nejaké znečisťovanie planéty stranou, hlavne, že som držiteĺom toho naj stroja.