26. apríla 1986 nastal moment, aký nemá v histórii jadrovej energetiky obdoby. Takzvaná černobyľská havária sa postarala o kontamináciu značnej časti východnej oblasti európskeho poloostrova a o následnú evakuáciu či presídlenie viac ako 200 000 ľudí.
Kontamináciu východnej Európy vrátane Škandinávie spôsobil výbuch jedného zo štyroch výkonných reaktorov atómovej elektrárne, ktorá dodnes stojí neďaleko neslávne známeho ukrajinského mesta Černobyľ. Jej prevádzku však po havárii z celkom logických dôvodov okamžite zastavili, zničený reaktor zakryli pod oceľový sarkofág a samotný incident sa dlhšiu dobu snažili zatajiť, aby sa z vtedajšieho Sovietskeho zväzu nestal tŕň v oku celého sveta.
“Na začiatku bol Černobyľ utajovanou katastrofou. Počiatočné dôkazy, že sa stala veľká jadrová havária, nepriniesli sovietske zdroje, ale pochádzajú zo Švédska, kde 27. apríla pracovníci jadrovej elektrárne Forsmark (približne 1 100 km od Černobyľa) našli rádioaktívne častice na svojom oblečení,” uvádza Wikipédia.
Za legendárnou explóziou stálo testovanie nového bezpečnostného systému, zlé prevedenie reaktora či ignorovanie bezpečnostných noriem. Prispel k tomu ale aj fakt, že miestni zamestnanci nemali dostatočnú kompetenciu na to, aby mohli vykonávať svoju prácu, pričom im okrem iného chýbalo i dostatočné vybavenie.
Nešlo teda iba o jednu príčinu, ale o súhru viacerých rôznych faktorov, ktoré sa spolu postarali o vznik najhoršej jadrovej havárie, akú kedy ľudstvo zažilo.
60 až 70 % spádu skončilo v Bielorusku
Ako tvrdia dostupné informácie, značná časť rádioaktívneho spádu dopadla na neďaleké Bielorusko. Čo je ale myslené slovíčkom “značná”? Vraj 60 až 70 percent z celkovej kontaminácie životného prostredia na území zväzu.
Čo sa však týka počtu mŕtvych, presnejšie čísla nie sú známe, pretože neexistuje možnosť, akoby sme ich vedeli spoľahlivo spočítať. Podaktorí odišli krátko po explózii reaktora, iní zase až postupom času, pretože bývali ďalej od miesta incidentu. Krátko po jeho vzniku bolo hospitalizovaných cez 200 ľudí, 31 zomrelo z približne 185 000 jedincov museli okamžite evakuovať do bezpečia.
“Nástupnícke štáty po rozpade Sovietskeho zväzu – Rusko, Ukrajina a Bielorusko dodnes nesú bremeno pokračujúcich nákladov na dekontamináciu a liečenie ochorení spôsobených černobyľskou haváriou.”