Jedna z najokázalejších búrok v našej slnečnej sústave mení farbu a zmenšuje sa. Populárna Veľká červená škvrna sa teraz javí v omnoho intenzívnejších červenkastých farbách. Vedci sa zhodujú na tom, že do 20-tich rokov by táto búrka mohla úplne zmiznúť.
Veľkú červenú škvrnu Jupitera istotne poznáš. Je to najväčšia búrka v celej slnečnej sústave, v ktorej sa červené, oranžové a žlté mračná pretekajú proti smeru hodinových ručičiek. Búrka neustále mení svoju veľkosť a tvar a vietor v nej dosahuje rýchlosť až 680 km/h.
Vedci sa domnievajú, že zmeny vo farbe tohto známeho javu sú výsledkom toho, že sa v búrke mení vietor. Pozorovania Jupitera sa datujú až do roku 1831, kedy bolo potvrdené prvé uzretie Veľkej červenej škvrny. Niekedy v tomto čase bola škvrna široká asi 56 000 km. Bola tak široká, že by sme ju dokázali pokryť až štyrmi planétami Zem naukladanými vedľa seba. Od roku 1878 sa však búrka podľa všetkého scvrkáva. V apríli roku 2017 bola široká len 16 000 km. Teraz je teda dostatočne malá na to, aby ju pokryla len jedna Zem.
Na šírke síce stráca, no rastie do výšky
Vedci dospeli k záveru, že oblaky búrky sú stále vyššie a vyššie vďaka meraniam toho, ako v priebehu niekoľkých desaťročí búrka odrážala ultrafialové svetlo. Pretože sa búrka zmrštila, výskumníci očakávali, že už tak silný vietor sa stane ešte omnoho silnejším. Tvar, aký búrka nadobúda, prirovnali k hrnčiarstvu.
„Je to skoro ako hlina tvarovaná na hrnčiarskom kolese. Keď sa koleso točí, umelec môže premeniť guľatý kus hliny na vysokú tenkú vázu,“ tvrdí NASA. Za intenzívnu oranžovú farbu Veľkej červenej škvrny podľa výskumníkov môže to, že chemikálie, ktoré dodávajú búrke jej červenkasté sfarbenie, sú vynesené vyššie do atmosféry. Vo vyšších nadmorských výškach sú vystavené väčšiemu UV žiareniu, a tak získavajú hlbšie sfarbenie.
Výskumníci nevedia, či sa Veľká červená škvrna zmrští ešte viac a potom stabilizuje, alebo či sa úplne rozpadne. Isté však je, že ju už nemôžeme nazvať veľkou.
