Vesmírna spoločnosť SpaceX by mohla pri kolonizácii červenej planéty siahnuť po čerstvom technologickom výdobytku. Plazma jej podľa dostupných informácií umožní prostredníctvom dekompozície premieňať prítomný oxid uhličitý na kyslík.
Výhody takzvanej netermickej plazmovej technológie ale ocenia i pri spiatočných letoch späť na Zem, informuje web Teslarati, ktorý cituje vedcov z Portugalska a Francúzska. S pomocou výsledku ich práce totiž dokážu vyrábať ako kyslík, tak aj palivo pre vesmírne rakety, vďaka čomu ho nemusia brať so sebou, takže zostane viac priestoru pre dôležitejší náklad.
„Mars má takmer ideálne podmienky na vytváranie kyslíku z oxidu uhličitého, a to za použitia netermických plaziem. Dekompozícia oxidu uhličitého vie poskytnúť kyslík na dýchanie a prispieť k produkcii palív, aby mohli byť následne využité pri spiatočných cestách na Zem,“ uviedol jeden z vedcov pre web Astrowatch.
Elon Musk tak nadobudne niečo, čo potrebuje na to, aby mohol jedného dňa začať s ľudskou kolonizáciou Marsu. Bez produkcie kyslíka či paliva priamo na mieste by jeho ambiciózne plány zostali iba obyčajnou teóriou bez akejkoľvek budúcnosti.
#Plasma Technology Could Help Produce a Sustainable Oxygen Supply for Human Colonies on #Marshttps://t.co/XpRiDCRlXe@TheMarsSociety @MarsOneProject @MarsCuriosity pic.twitter.com/B9TadjnfAz
— Astro Watch (@Astro_Watch) January 28, 2018
Päť rokov
Podobné technologické vymoženosti máme síce k dispozícii už dnes, no tie ani zďaleka nie sú také efektívne, ako bude ešte stále vyvíjaná plazma. Ako tvrdia vedci, ich dielo by malo byť pripravené na medziplanetárne misie v priebehu piatich rokov.
Keď teda zoberieme do úvahy časovú os kolonizácie červenej planéty, všetko do seba zapadá ako kocky LEGA.
Šéf spoločnosti SpaceX, Elon Musk, tam hodlá do roku 2024 poslať prvú živú posádku, čiže ak pôjde všetko podľa plánov, zhruba rok predtým budú mať k dispozícii spomínanú plazmovú technológiu. Vďaka tomu získajú dostatok času na naplánovanie ďalších nevyhnutných krokov.
