Vesmír je známy ako hlboký, temný a studený priestor, ktorý je hlavne nekonečne prázdny. O jeho častiach blízkych Zemi to až tak neplatí.
Ľudstvo začalo svoju cestu ku hviezdam v roku 1957, kedy do vesmíru poputovala sovietska kozmická sonda Sputnik 1. Na Zem sa vrátila po troch mesiacoch.
Objavovanie vesmíru tak bolo zahájené a postupne do hviezdneho priestoru putovali ďalšie a ďalšie sondy, družice, satelity, rakety…, po ktorých zostávalo viac a viac odpadu.
Vesmírny kôš na odpadky zatiaľ nevymyslel nikto. Vysoko nad atmosférou Zeme, na obežnej dráhe, sa v súčasnosti nachádza niekoľko miliónov kusov odpadu. Zväčša ide o neaktívne družice, časti vesmírnych rakiet alebo rôznych úlomkov.
Na obežnej dráhe zostáva všetko, čo tam ľudia nechajú. Súčasťou vesmírneho odpadu sú dokonca mraky zamrznutej vody a napríklad kvapky farby. Aby sme boli presnejší, vo vesmíre je približne 22 000 kusov odpadu väčšieho ako 10 centimetrov. Menších kusov je ďaleko viac. Vedci skloňujú hodnotu 500 000 kusov.
Kusy, ktorých rozmer je menší ako 1 centimeter, sa počítajú v miliónoch.
Problémom je, že ak sa dva kusy odpadu stretnú, vznikne nárazom niekoľko menších kusov. Čím viac odpadu vo vesmíre je, tým je väčšia pravdepodobnosť, že sa zrazia. Ohroziť môžu aktívne zariadenia, ktoré sa v súčasnosti vo vesmíre nachádzajú.
Na nízkej obežnej dráhe Zeme (160 až 2000 km nad Zemou) sa vesmírny odpad pohybuje rýchlosťou 7 kilometrov za sekundu. Pre lepšiu predstavu, intenzita nárazu menšieho kusu odpadu sa rovná intenzite nárazu 250-kilogramového telesa, ktoré uháňa rýchlosťou necelých 100 kilometrov za hodinu.
Väčšinu vesmírneho odpadu, hlavne väčšie a nebezpečnejšie kusy, našťastie sleduje americká a ruská armáda. Vojenskí experti predpokladajú ich obežné dráhy, vďaka čomu môžu vyhodnotiť potencionálne nebezpečenstvo zrážky napríklad s Medzinárodnou vesmírnou stanicou. ISS jednoducho zmení svoju obežnú dráhu, ak sa k nej blíži väčšie „mŕtve teleso”.
Údaje vyššie sú určite pôsobivé, no ešte pôsobivejšie je vidieť, koľko vesmírneho odpadu okolo Zeme vlastne je. Snímky v texte vyššie pochádzajú z interaktívnej mapy, ktorú nájdete na adrese stuffin.space.
Najvyšší čas poupratovať. Čo poviete?