Na väčšinu živnostníkov a ostatné samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) číhajú v lete zmeny, ktoré súvisia s ich odvodovými povinnosťami voči Sociálnej poisťovni. Tá im sama oznámi vznik, trvanie alebo zánik povinného sociálneho poistenia a výšku ich novej odvodovej povinnosti, ktorá sa na nich bude vzťahovať od 1. júla 2025. Sociálna poisťovňa o tom informuje priamo na svojom webe.
Sociálna poisťovňa posiela listy
Dobrou správou je, že živnostníci nemusia v tejto chvíli o nič žiadať. Sociálna poisťovňa všetko pripraví automaticky a písomne informuje každého, koho sa zmena týka, najneskôr do 21. júla 2025. Informácie dostanú buď klasickou poštou, alebo do e-schránky, ak ju majú aktivovanú.
Z oznámenia sa dozvedia všetky potrebné informácie o výške ich nového vymeriavacieho základu, o výške poistného na sociálne poistenie, vrátane informácie o dátume splatnosti a spôsobu úhrady. Prvýkrát zaplatia SZČO poistné v novej výške do 8. augusta 2025 (za mesiac júl).
Toto sa týka tých, ktorí podali daňové priznanie v riadnom marcovom termíne. Tí, ktorí mali odklad, dostanú informácie do 21. októbra a prvú novú platbu uhradia do 10. novembra.
Kto všetko musí platiť a koľko?
Povinné sociálne poistenie vzniká od 1. júla 2025 tým fyzickým osobám, ktoré za kalendárny rok 2024 dosiahli príjem z podnikania vyšší ako 8 580 eur a majú k 1. júlu platné oprávnenie na vykonávanie činnosti. Tým, ktorí zarobili menej, táto povinnosť nevznikne, prípadne im k 30. júnu zanikne.
V kalendárnom roku 2025 platí pre povinne poistenú SZČO minimálny mesačný vymeriavací základ 715 eur, z čoho vyplýva minimálne mesačné poistné vo výške 237,02 eura. Špeciálna, nižšia sadzba vo výške 194,12 eura platí pre živnostníkov, ktorí sú už poberateľmi starobného, predčasného alebo výsluhového dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku, keďže neplatia poistné na invalidné poistenie. Maximálne mesačné odvody môžu dosiahnuť až 5 214,49 eura.
Väčšina platí minimum
Podľa údajov Sociálnej poisťovne platilo v roku 2024 odvody priemerne 210 922 živnostníkov, pričom až 167 558 z nich, teda 79 percent, odvádzalo len minimálnu sumu. Tento podiel pritom stúpa, ešte v roku 2018 to bolo 75 percent. Pre všetkých, ktorí nechcú čakať na list, pripravila Sociálna poisťovňa na svojej stránke praktickú kalkulačku, pomocou ktorej si môžu informatívne vypočítať výšku svojich budúcich odvodov.
Ktorých SZČO sa to konkrétne týka?
Na účely sociálneho poistenia sa za SZČO považuje vyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov a v rozhodujúcom kalendárnom roku dosahovala príjmy z podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti. Výnimku tvoria osoby vykonávajúce osobnú asistenciu osobe s ťažkým zdravotným postihnutím.
né nemocenské a dôchodkové poistenie SZČO vzniká od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po roku, za ktorý jej príjem z podnikania presiahol 12-násobok minimálneho vymeriavacieho základu. Naopak, povinnosť zaniká 30. júna, ak jej príjem za predchádzajúci rok nebol vyšší ako táto hranica.
Pre rok 2025 to znamená, že povinnosť platiť poistné má SZČO, ktorej príjem za rok 2024 bol vyšší ako 8 580 eur. Dôležité je, že pri posudzovaní sa do úvahy berie hrubý príjem bez odpočítania výdavkov.
Oznámenie od poisťovne a termíny platieb
Sociálna poisťovňa má zo zákona povinnosť oznámiť SZČO všetky zmeny, a to v lehote 20 dní od vzniku alebo zániku povinného poistenia. V oznámení uvedie nový vymeriavací základ, výšku poistného a platobné údaje. Ak by živnostník takéto oznámenie nedostal, odporúča sa, aby sám kontaktoval Sociálnu poisťovňu a overil si svoj status.
SZČO s riadnym termínom daňového priznania zaplatia poistné v novej výške prvýkrát do 8. augusta. Tí, ktorí mali odklad, zaplatia novú sumu prvýkrát do 10. novembra 2025.
Výška odvodov v rokoch 2025 a 2026
Výška odvodov sa počíta z vymeriavacieho základu, ktorý sa odvíja od základu dane za rok 2024. V roku 2025 je minimálny mesačný vymeriavací základ stanovený na 715 eur, z čoho vyplýva minimálne mesačné poistné vo výške 237,02 eura.
Nižšia sadzba vo výške 194,12 eura platí pre SZČO, ktoré sú poberateľmi starobného, predčasného alebo výsluhového dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku, keďže neplatia invalidné poistenie. Maximálny mesačný vymieravací základ pre rok 2025 je 15 730 eur.
Už teraz sú však známe aj údaje pre ďalší rok – vymeriavací základ stúpne na 762 eur a maximálny na 16 764 eur.
Čo hrozí, ak nebudete platiť poistenie?
Ak živnostník nebude platiť sociálne poistenie, ktoré má podľa zákona povinné, hrozí mu séria vážnych, navzájom prepojených rizík. Nejde pritom len o dlh voči štátu, ale o problémy, ktoré priamo ovplyvnia jeho súčasnú aj budúcu finančnú situáciu.
Najbezprostrednejším dôsledkom je narastanie dlhu a finančné sankcie. Sociálna poisťovňa si za každý deň omeškania účtuje penále vo výške 0,05 percenta z dlžnej sumy. Tento dlh sa tak každým dňom zvyšuje. Ak živnostník na výzvy nereaguje a dlh neuhradí, Sociálna poisťovňa začne dlžnú sumu aktívne vymáhať. Tento proces môže v konečnom dôsledku viesť až k exekúcii, teda k zablokovaniu účtov alebo siahnutiui na majetok.
Druhým, veľmi citeľným rizikom, je strata nároku na nemocenské dávky. Ak má živnostník voči Sociálnej poisťovni podlžnosť (zvyčajne nad 5 eur), v prípade choroby mu nevzniká nárok na vyplatenie nemocenskej dávky, teda PN-ky. Rovnako stráca nárok aj na materské alebo ošetrovné na člena rodiny. V praxi to znamená, že ak ochorie a nebude môcť pracovať, zostane úplne bez príjmu zo sociálneho systému, aj keď si predtým odvody platil.
Najzávažnejším dlhodobým následkom je však priamy vplyv na budúci dôchodok. Výška starobného dôchodku sa počíta na základe toho, ako dlho a z akej sumy si človek platil odvody počas celého svojho pracovného života. Obdobia, za ktoré živnostník odvody nezaplatil, sa mu do dôchodku nezarátajú. Každý jeden nezaplatený mesiac tak trvalo a nezvratne znižuje výšku jeho budúceho starobného dôchodku, ktorý bude poberať po zvyšok života.
Prečítajte si tiež
Nie všetky listy, ktoré v týchto dňoch chodia Slovákom do schránok, skutočne pochádzajú od štátu či legitímnej organizácie. Odkazujeme tým na listy, ktoré na prvý pohľad pripomínajú úradné dokumenty a snažia sa od ľudí vylákať peniaze. Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI) však dôrazne upozorňuje, že ide o falošné listy, a teda pokus o podvod, na ktorý by občania nemali nijako reagovať.
Podvodný dokument nesie názov „Platobný predpis – na úhradu poplatku za digitálnu infraštruktúru (PDI)“ a má tak vyvolať dojem, že ide o povinnú platbu voči štátu. Odosielateľom je subjekt s názvom „Digitalizácia Slovenska“, ktorý však neexistuje v žiadnom oficiálnom registri verejnej správy.
Podrobnejšie sme sa tejto téme venovali v samostatnom článku.
