Dva ukrajinské drony havarovali cez víkend v juhovýchodnom Fínsku. Ukázalo sa, že zodpovednosť čiastočne nesie Kyjev, nie Moskva. Čiastočne preto, lebo ukrajinská strana za príčinu označuje ruské rušenie navigačných systémov. Pochopiteľne, incident okamžite vyvolal diplomatickú odozvu a znovu otvoril otázku, ako vážnu hrozbu predstavuje ruské elektronické rušenie pre vzdušný priestor krajín NATO, a to nielen v Baltskom regióne.
Čo presne sa stalo
Fínske ministerstvo obrany v nedeľu 29. marca oznámilo, že ráno zachytilo niekoľko pomaly letiacich objektov nízkej výšky nad Fínskym zálivom a juhovýchodným Fínskom. Na identifikačnú misiu boli vyslané stíhačky F/A-18 Hornet.
Fínske letectvo onedlho potvrdilo, že jeden z dronov identifikovalo ako ukrajinskú strelu AN-196, konkrétne južne od mesta Kouvola. Pilot sa rozhodol nestrieľať, aby zabránil prípadným škodám na zemi. Jeden dron spadol severne od Kouvoly, druhý východne od neho. Podľa tamojšej polície nedošlo k žiadnym zraneniam.
Kyjev incident uznal a Fínsku sa náležite ospravedlnil. Hovorca ministerstva zahraničných vecí Heorhij Tychyj uviedol, že žiadne ukrajinské drony neboli cielené na Fínsko. Za najpravdepodobnejšiu príčinu havárie označil rušenie ruskými systémami elektronického boja.
Fínsky premiér Petteri Orpo v reakcii pre verejnoprávneho vysielateľa Yle skonštatoval, že ide o vážny incident, a nevylúčil, že Fínsko bude v budúcnosti v podobných situáciách drony zostreľovať.
Ako funguje rušenie navigácie
Otázka, či Rusko mohlo drony odchýliť od kurzu, je podľa odborníkov na elektronické rušenie opodstatnená. Existujú dve základné techniky. Tým prvým je GPS jamming, ktorý funguje na pomerne jednoduchom princípe: silný rádiový signál prekryje slabý signál GPS satelitu a zariadenie stratí polohu.
Druhá metóda, ktorou je GPS spoofing, je o čosi sofistikovanejší. Do okolia sa vysiela falošný GPS signál, ktorý dronu „nahovorí“, že je inde, ako v skutočnosti je. Výsledkom môže byť, že dron zamieri úplne iným smerom bez toho, aby to operátor zaregistroval.
Rusko pritom týmito kapacitami preukázateľne disponuje a aj ich aktívne využíva. Podľa správ z júla minulého roka sú ruské systémy elektronického boja schopné rušiť GPS signály vo výške až 1 900 kilometrov nad zemou, teda aj satelity na nízkej obežnej dráhe.
Lotyšský Úrad pre elektronické komunikácie potvrdil, že Rusko rušenie prevádzkuje z troch stálych základní v Kaliningradskej, Leningradskej a Pskovskej oblasti. V roku 2024 bolo rušením postihnutých viac ako tisíc letov denne a niektoré lode sa ocitli mimo kurzu, vysvetľuje Geoconnexion v príspevku na sociálnej sieti LinkedIn.
Neprehliadnite
Prečo drony leteli práve cez Fínsko?
Portál Militarni.com uvádza, že v noci z 28. na 29. marca Ukrajina zaútočila na ruský ropný terminál v prístave Usť-Luga, vzdialenom len asi 160 kilometrov juhovýchodne od Kouvoly.
Logika incidentu teda sedí. Drony mierili na ciele pozdĺž pobrežia Fínskeho zálivu, pričom rušenie navigácie ich mohlo odchýliť o niekoľko desiatok kilometrov na sever, respektíve priamo cez fínsku hranicu.
Newsweek podotýka, že drony zo zóny konfliktu pristávajúce na území NATO doposiaľ neboli zo strany Aliancie interpretované ako útok na členský štát. Opakuje sa tak dávny precedens. Ani v prípade rakety, ktorá v roku 2022 zasiahla poľskú obec Przewodów, NATO aktiváciu článku 5 Severoatlantickej zmluvy nevyhodnotilo ako potrebný krok. Fínsky incident má podobnú náturu. Z diplomatického hľadiska je vážny, z bezpečnostného hľadiska znepokojujúci, no stále nejde o vojenskú provokáciu.
Ďalšia lekcia pre NATO
Odborníci na elektronické rušenie dlhodobo varujú, že GPS jamming a spoofing ohrozujú civilnú leteckú prevádzku, námornú navigáciu aj infraštruktúru závislú od presného GPS časovania. Startup Astrolight ešte minulý rok v septembri upozornil, že Baltické štáty sú na prvej línii elektronickej vojny a problém sa môže šíriť do ďalších regiónov. Experti preto aktívne volajú po koordinovanom riešení na úrovni NATO, vrátane technológií odolných voči rušeniu.
Na Ukrajine sa tento problém už rieši, a to celkom prakticky. Tamojší inžinieri vyvíjajú drony s kombináciou navigačných systémov, kde GPS je len jednou z viacerých vrstiev. Používajú sa inerciálne navigačné systémy, optické rozpoznávanie terénu aj GLONASS.
Fínsko vstúpilo do NATO v apríli 2023 a zdieľa s Ruskom pozemskú hranicu dlhú 1 340 kilometrov, teda najdlhšiu zo všetkých členov Aliancie. Je teda dosť pravdepodobné, že výzva, ako postupovať pri blúdiacich dronoch zo zóny konfliktu, sa s pribúdajúcimi ukrajinskými údermi na ruské ciele pri fínskych hraniciach bude objavovať čoraz častejšie.
