Január 2026 je mesiacom, kedy vstúpil do platnosti v poradí už tretí balík konsolidačných opatrení s cieľom znížiť deficit verejných financií. No hoci ide už o tretiu konsolidáciu, štát si stále nedal povedať a šetrí primárne tým, že zvyšuje príjmy do svojej kasy, než aby uprednostnil osekanie vládnych výdavkov. Tento prístup sa už prejavil na výplatných páskach mnohých slovenských zamestnancov.
Hoci sa hrubá mzda pracujúcich nezmenila, na výplate, ktorá im na účet prišla v januári, je viditeľne menší obnos peňazí, než akému sa tešili v decembri. Môže za to predovšetkým plošné zvýšenie zdravotných odvodov. Štát totiž v rámci tretej konsolidácie pristúpil k navýšeniu sadzby zo 4 na 5 percent. To v realite znamená navýšenie odvodového zaťaženia zamestnanca o celú štvrtinu. Téme sa venuje portál Startitup.sk.
Vyše 150 eur ročne
Pochopiteľne, zvýšenie zdravotných odvodov má priamy dopad na čistú mzdu, pričom jeho sila sa líši v závislosti od výšky zárobku.
Vláda sa síce pokúsila zmierniť napätie zvýšením nezdaniteľnej časti základu dane na sumu 497,23 eura, vďaka čomu zamestnanci ušetria na dani z príjmu, no tento krok nedokáže úplne vykompenzovať vyššie odvody.
Analytik Jozef Mihál sa na situáciu pozrel viac do hĺbky a priniesol výpočty, ktoré odrážajú presné dopady na rôzne príjmové skupiny. Napríklad pri priemernej mzde 1 569 eur prišiel zamestnanec o 13 eur mesačne. To v ročnom zúčtovaní predstavuje stratu vyše 150 eur.
Progresívna daň pre bohatých
Na zásadné zmeny sa musia pripraviť aj tí, ktorí zarábajú nadštandardné sumy. Vláda v rámci novej konsolidácie pristúpila k progresívnemu zdaňovaniu, čo znamená, že k doterajším sadzbám pribudla ešte 30-percentná daň, ktorá sa vzťahuje na príjmy nad 5 875 eur, respektíve 35-percentná daň pre zárobky nad 7 302 eur mesačne.
A žiaľ, na pozore sa musia mať aj zamestnanci, ktorí si nahlásia práceneschopnosť (PN), ošetrovné či materskú. Pokiaľ im zamestnávateľ počas tohto obdobia vyplatí odmenu alebo doplatok mzdy, štát im z tejto sumy strhne plné sociálne odvody. Pre lepšie porozumenie, 9,4 percenta pripadne na zamestnanca, zatiaľ čo zamestnávateľ si strhne ďalších 25,2 percenta. Je to kvôli zrušeniu výnimky, ktorá doposiaľ tieto príjmy od odvodov oslobodzovala.
Navýšenie minimálnej mzdy
Hoci konsolidácia preukázateľne berie Slovákom z peňaženiek vysoké sumy, štát sa oháňa argumentom, že od januára navýšil minimálnu mzdu, konkrétne z 816 eur na 915 eur mesačne. Avšak práve nové odvody tlmia efekt tejto zmeny.
Zamestnanec s minimálnou mzdou po novom dostane v čistom približne 729 eur. Pokiaľ by neplatili konsolidačné opatrenia, jeho výplata by bola o asi 7 eur vyššia. Nemožno však zaprieť, že si oproti minulému roku polepší, keďže čistá minimálna mzda v roku 2025 dosahovala iba 652 eur.
Malí podnikatelia žijú v strachu
Nie sú to však ani tak zamestnanci, kto na konsolidačné opatrenia dopláca najviac. Opatrenia, ktoré štát zaviedol, najviac ohrozujú drobných živnostníkov. Konkrétne od júla 2026 budú musieť malí podnikatelia s minimálnymi príjmami platiť minimálny odvod vo výške 131 eur mesačne.
Podľa Mihála je toto pravidlo v Európe unikátom a zároveň likvidačným nástrojom. V teórii totiž minimálny odvod znamená, že živnostník, ktorý ročne vygeneruje príjem len 3 000 eur, zaplatí štátu na odvodoch viac, než reálne zarobí.
Živnostníci, ktorí ročne zarobia aspoň 9 144 eur, odvedú štátu mesačne takmer o 67 eur viac. To v prepočte na rok vychádza na približne 800 eur. Ostatné zmeny v kombinácii so spomenutým mikroodvodom predstavujú pre veľkú časť živnostníkov tak obrovské náklady, že zrejme nebudú mať inú možnosť, než živnosť zrušiť alebo ju presunúť do zahraničia, čo už mnohí z nich spravili.
Koľko na tom štát zarobí?
Späť k zdravotným odvodom, štát očakáva, že zvýšenie zdravotných odvodov prinesie do rozpočtu o približne 400 miliónov eur navyše. A možno by to bola ako-tak dobrá správa, keby tieto peniaze naozaj potečú do zdravotníctva. Experti sa však kriticky zhodujú na tom, že tento sektor vyššie zárobky štátnej kasy nepocíti.
Prečo? Vláda totiž o rovnakú sumu zníži platby za svojich poistencov. Pacienti tak nepocítia žiadne zlepšenie služieb, aj keď štátu zaplatia viac.
Miháľ zároveň kritizuje selektívny prístup k šetreniu, ktorý sme spomenuli v úvode tohto článku. Štát šetrí na ľuďoch, nie na sebe. Zatiaľ čo ľudia platia vyššie odvody a extrémne sumy za potraviny či energie, vláda má na konte nadštandardný počet tajomníkov aj ministerstiev. Keby mala ochotu zefektívniť svoj chod, a teda znížiť počet pracovných miest, možno by nemusela až tak zdierať už tak chudobné obyvateľstvo.
Netreba pritom zabúdať na štedré tendre a drahé nákupy luxusných vozidiel pre vládnych predstaviteľov.
Problém vidí už aj minister vnútra
Hoci štát viackrát avizoval šetrenie na vlastnom chode, doposiaľ nedošlo k žiadnym výrazným opatreniam, ktoré by skutočne priniesli rozdiel. Je to pozoruhodné, keďže už aj koaliční politici, ktorí priamo podporovali konsolidačné opatrenia, postupne menia názor a tvrdia, že treba zásadné zmeny.
Exemplárnym príkladom je Matúš Šutaj Eštok, minister vnútra a predseda strany Hlas-SD, ktorý v diskusnej relácii TA3 cez víkend deklaroval, že si je vedomý zlého priebehu konsolidácie a že je najvyšší čas spraviť kľúčové úpravy. Zaujímavosťou je, že svoje vyjadrenie doplnil aj o priamo obvinenie ministra financií Ladislava Kamenického. Práve ten podľa neho môže za to, ako konsolidácia v súčasnom stave vyzerá a funguje.
Pokiaľ si o tejto téme chcete zistiť viac, môžete tak spraviť v samostatnom článku, ktorý nájdete na tomto odkaze.
