Ekonomická stabilita slovenských domácností prechádza zaťažkávacou skúškou, akú sme tu roky nemali. Podľa alarmujúcich prognóz sa Slovensko nezadržateľne blíži k psychologickej hranici, ktorú nikto nechcel prekročiť.
Kým posledné dáta Štatistického úradu Slovenskej republiky (ŠÚ SR) z jari minulého roka hovorili o približne 980-tisícoch osôb žijúcich v riziku chudoby, aktuálny vývoj naznačuje, že tento rok sa do tejto nelichotivej štatistiky zaradí už viac ako milión našich spoluobčanov. Téme sa venoval spravodajský portál STVR.
Väčšina obyvateľov ťahá za kratší koniec
Hoci sa v makroekonomických ukazovateľoch občas objavia svetlé body, realita v peňaženkách bežných ľudí je odlišná. Ekonomický analytik Ján Košč poukazuje na to, že napriek tomu, že u malej skupiny obyvateľstva možno bádať mierne zlepšenie, drvivá väčšina populácie dopláca na súčasný hospodársky trend.
Podľa jeho slov Slováci reálne chudobnejú, pretože tempo rastu cien za nevyhnutné položky, ako sú potraviny, bývanie alebo energie, predbieha možnosti ich rozpočtov.
Tento pesimistický výhľad potvrdzuje aj Monika Uhlerová, prezidentka Konfederácie odborových zväzov (KOZ). Tá varuje pred neustálym nárastom počtu ohrozených osôb a predpokladá, že pokorenie miliónovej hranice je v podstate otázkou najbližších mesiacov.
Ani zamestnanie nie je zárukou stability
Jedným z najvážnejších problémov súčasnosti je tzv. pracujúca chudoba. Ide o stav, kedy človek riadne pracuje, no jeho príjem nestačí na pokrytie základných životných potrieb. Do tejto rizikovej skupiny spadajú najmä:
- zamestnanci v poľnohospodárstve a sektore služieb
- ľudia pracujúci na skrátené úväzky alebo dohody
- poberatelia minimálnej mzdy
Podľa Martina Hoštáka z Republikovej únie zamestnávateľov je tento stav priamym dôsledkom neefektívnych politických rozhodnutí.
Upozorňuje, že zhoršujúce sa podnikateľské prostredie núti mnohé firmy zvažovať odchod zo Slovenska, čo situáciu na trhu práce len zhoršuje.
Košč k tejto problematike dodáva, že Slovensko sa dlhodobo snažilo konkurovať ostatným krajinám politikou nízkych miezd, čo sa ukázalo ako nefunkčný a neudržateľný model, ktorý krajinu nikam neposunul.
Stratégia štátu: Práca, dávky a minimálna mzda
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR zastáva názor, že najúčinnejšou zbraňou proti chudobe zostáva riadne zamestnanie. Rezort práce vyzdvihuje úspech iniciatívy „Práca namiesto dávok“, ktorej sa podarilo integrovať do pracovného procesu už 1 300 osôb.
Okrem motivácie k práci sa štát sústredí aj na legislatívne zmeny. Patria k nim tieto:
- Reforma minimálnej mzdy: V pláne je jej postupné zvyšovanie, až kým nedosiahne hranicu 1 000 eur.
- Úprava životného minima: Pripravuje sa výrazné zvýšenie tejto sumy, čo je kľúčové pre výšku nadväzujúcich sociálnych dávok.
Životné náklady prudko rastú
Práve od životného minima sa odvíjajú dôležité príspevky, ako je napríklad dávka v hmotnej núdzi, príspevok na bývanie, ochranný príspevok alebo rodičovský príspevok. Otázne však zostáva, či tieto opatrenia stihnú kompenzovať prudký nárast životných nákladov skôr, než sa milión Slovákov ocitne v neriešiteľnej finančnej situácii.
