Od začiatku vojny na Ukrajine čoskoro uplynú štyri roky. Za ten čas obidve zúčastnené krajiny utrpeli početné straty nielen na životoch, ale aj na ekonomickom stave. Rusko je však v tomto príbehu tak trochu unikátom, nakoľko sa tvári, že sa v podstate nič nedeje a Rusi žijú ničím neobmedzení. Skupina novinárov sa teda rozhodla overiť, či je to naozaj pravda. Navštívili ruské potraviny a zistili, že skutočnosť je úplne iná, než ako ju vykresľuje Moskva.
Akutality.sk s odvolaním sa na The Moscow Times informujú, že realita ruských nákupov všedných potrieb, vrátane potravín, od začiatku vojny utrpela tvrdú ranu, a to nielen z hľadiska dostupnosti, ale aj z hľadiska ceny. Pre mnohých Rusov sa nákup základných životných potrieb zmenil na každodenný boj o zastihnutie tej najlepšej, respektíve najnižšej ceny. Keď sa pozrieme na mieru inflácie, ktorá tu od roku 2022 panuje, niet sa čo čudovať.
Od začiatku vojny na Ukrajine vystrelili ceny potravín v ruských obchodoch do ohromných výšok. Absolútne najvýraznejšie zdražovanie zaznamenali podľa dostupných údajov základné potraviny, ako sú uhorky. Ich cena v sledovanom období stúpla až o 132 percent. Výrazne si však ruské obyvateľstvo priplatí aj za ďalšie bežné položky.
Napríklad bochník krájaného chleba zdražel o 80 percent, mleté hovädzie mäso o 76 percent. Veľmi podobne sú na tom aj paradajky, ktoré sa teraz v Rusku predávajú o 75 percent drahšie ako pred začiatkom vojny.
Jedna z oslovených nakupujúcich žien pre The Moscow Times uviedla, že nákupy v Rusku sa zmenili na chaos. Pokiaľ chce niekto nakŕmiť celú svoju rodinu, nemá inú možnosť, než nakupovať v zľavách. Inak sa tu dá uživiť len veľmi ťažko.
Najhoršie sú na tom seniori
Smutnou skutočnosťou je, že najtvrdšie pocítila dopad tá najzraniteľnejšia skupina, teda dôchodci. Tí, ktorí pracujú, majú mzdu, ktorá síce nie je ktovieako vysoká, no stále je vyššia ako bežný dôchodok. Penzisti dostávajú každý deň tú istú skromnú sumu. Pre túto skupinu ľudí je teda obrovské zdražovanie základných potravín priam likvidačným rizikom.
Jedna z oslovených dôchodkýň dokonca uviedla, že má pocit, že sa ceny potravín v obchodoch postupne až strojnásobili.
Samozrejme, keď stúpa cena potravín, stúpa aj podiel, ktorý má jedlo na celkových rodinných rozpočtoch. Hlavné mesto je na tom ešte ako tak dobre. Potraviny tu predstavujú zhruba 23,5 percenta bežného rodinného rozpočtu. Podobne sú na tom aj obyvatelia iných väčších miest. Keď sa však pozrieme na menej osídlené oblasti, rozdiel je až neuveriteľne veľký. Obyvatelia týchto lokalít na jedlo vynaložia až 37,5 percenta svojho rozpočtu.
Achillova päta Putinovho plánu?
Vladimir Putin, prezident Ruska, je tvárou celej ruskej propagandy, podľa ktorej sa Rusom žije dobre a odstrihnutie od západu na nich nemá žiadny badateľný vplyv. Hoci čísla jasne ukazujú, že to nie je pravda, propaganda namiesto toho, aby poľavovala, silnie.
Putin ostáva neoblomný a podľa jeho rétoriky možno očakávať, že šťastnú fasádu bude udržiavať čo najdlhšie. Práve svojou neoblomnosťou si však napokon môže znepriateliť aj tých, ktorí v súčasnosti zdieľajú jeho postoje. Ľudia podporujú režim, no keď zistia, že nemajú dať čo svojim deťom na večeru, situácia sa nepochybne začne veľmi rýchlo meniť.
Zúfalý človek, ktorý nemá čo do úst sebe ani svojej rodine, robí zúfalé činy. Rabovanie obchodov, kradnutie, všeobecný nárast kriminality, to sú tie menšie riziká, ktoré rozsiahle hladovanie môže vyvolať.
Tým by sa Vladimir Putin dostal do pasce, a to paradoxne v dôsledku toho, čo považoval za efektívnu zbraň na psychológiu svojho obyvateľstva.
