Neformálny samit lídrov Európskej únie, ktorý sa uskutočnil 12. februára 2026 v belgickom meste Bilzen-Hoeselt, sa stal priestorom ostrej diskusie o konkurencieschopnosti európskeho priemyslu. Lídri členských štátov sa v priestoroch zámku Alden Biesen pokúšali vytýčiť novú hospodársku stratégiu, ktorá by reagovala na pretrvávajúcu energetickú krízu a rastúci tlak zo strany globálnych rivalov. Hlavným výstupom stretnutia je politický záväzok k hlbokej integrácii jednotného trhu, ktorý by mal podľa predstáv Bruselu fungovať bez zbytočných národných legislatívnych obmedzení.
Kritickým bodom však zostáva cena elektrickej energie, ktorá podľa zástupcov priemyselne orientovaných krajín strednej Európy likviduje výrobné kapacity kontinentu.
Odpor voči emisným povolenkám
Premiér SR Robert Fico na rokovaniach zdôraznil, že súčasný systém obchodovania s emisiami (ETS) je v krízových časoch, aké sú tie, ktoré prežívame, nevhodné. Súbežne navrhol zavedenie takzvaných emisných prázdnin.
Vo svojom vystúpení poukázal na to, že pôvodné prognózy Európskej komisie o raste cien povoleniek sa ukázali ako nepresné. Kým staršie analýzy predpovedali úroveň 80 eur za tonu až v roku 2042, realita vo februári 2026 sa pohybuje v blízkosti 90 eur.
Tento nepomer podľa premiéra spôsobuje neúmerné zvyšovanie cien elektriny, čo robí európske firmy nekonkurencieschopnými na svetovom trhu.
Podobný postoj zaujala aj Česká republika, pričom český premiér Andrej Babiš ešte pred samitom adresoval európskym lídrom list so žiadosťou o pragmatický prístup k zelenej transformácii. Ako uvádza portál Seznam Zprávy, Babiš požaduje najmä odklad spustenia systému ETS 2, ktorý sa zameriava na emisie aj z dopravy a bývania, až na rok 2030.
Skupina štátov V4 sa obáva, že rozšírenie spoplatnenia emisií na bežné domácnosti by vyvolalo neúnosné inflačné tlaky. Riešením by podľa slovenského premiéra malo byť plošné zastropovanie cien povoleniek, čo by obmedzilo špekulatívne správanie na finančných trhoch a prinieslo potrebnú predvídateľnosť pre priemyselné podniky.
Jedna európa, jeden trh
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová reagovala na volanie po reformách predstavením nového akčného plánu Jedna Európa, jeden trh.
Tento dokument, ktorý má byť oficiálne predstavený v marci 2026, bude obsahovať konkrétny harmonogram krokov na odstránenie fragmentácie v digitálnych službách, energetike, ako aj finančnom sektore.
Podľa informácií zverejnených agentúrou Anadolu sa EÚ snaží dosiahnuť plne integrovaný trh do konca roka 2027. Jedným z hlavných prvkov má byť zavedenie takzvaného 28. režimu, ktorý by firmám umožnil operovať naprieč celou EÚ podľa jednotných pravidiel bez nutnosti prispôsobovať sa 27 rôznym vnútroštátnym predpisom.
Francúzsky prezident Emmanuel Macron na samite v Alden Biesen definoval päť základných pilierov, na ktorých musí nový program rastu stáť, ktorými sú:
- zjednodušenie regulácie
- ochrana strategických záujmov
- diverzifikácia zdrojov
- masívne investície
- podpora inovácií
Macron varoval, že únia sa nachádza v stave urgentného ohrozenia a musí konať rýchlo, aby si udržala technologickú suverenitu. Analýza European Policy Centre v tejto súvislosti poukazuje na to, že ak sa nepodarí nájsť zhodu medzi všetkými členmi, Komisia je pripravená využiť mechanizmus posilnenej spolupráce, kde by skupina aspoň deviatich štátov mohla v integrácii trhu postupovať vpred rýchlejšie než ostatní.
Oddelenie cien elektriny od plynu
Dôležitou témou, ktorá sa rozoberala počas rokovaní, bol tiež návrh na reformu cenotvorby v energetike. Práve riešenie tejto problematiky ocenila aj slovenská delegácia. Na samite odznela požiadavka na oddelenie cien elektriny od zemného plynu, čo Fico označil za nevyhnutné problém, ktorý si vyžaduje okamžité riešenie.
Oddelením cien by sa mali zabezpečiť nižšie výrobné náklady z obnoviteľných zdrojov aj jadrovej energie, čím by sa znížili aj koncové ceny pre spotrebiteľov a zároveň by sa zamedzilo umelému navyšovaniu cien fosílnych palív na svetových burzách.
Odborný briefing Európskeho parlamentu k samitu uvádza, že práve energetická bezpečnosť a dostupnosť zdrojov sú kľúčovými faktormi, ktoré si vyžadujú urgentné politické usmernenie.
Únia úspor a investícií
Reč prišla aj na peniaze v konkrétnejšom zmysle slova. Antonio Costa, predseda Európskej rady, zdôraznil potrebu vytvorenia takzvanej Únie úspor a investícií, čo by malo viesť k efektívnejšiemu využitiu nahromadeného súkromného kapitálu v EÚ.
V súčasnosti európske úspory často putujú do investičných fondov v Spojených štátoch, čo je z pohľadu strategickej autonómie neudržateľné. Cieľom reformy je preto vytvoriť atraktívnejšie prostredie pre domáce investície, ktoré by financovali vývoj kritických technológií, ako sú polovodiče či pokročilé batériové úložiská.
Implementácia týchto zmien by mala priniesť ročné úspory pre európske podniky v objeme až pätnásť miliárd eur vďaka zníženiu administratívnej záťaže. Costa vyhlásil, že kým rok 2025 patril posilňovaniu spoločnej obrany, rok 2026 sa zapíše do histórie ako rok obnovy európskej konkurencieschopnosti.
Definitívne schválenie akčného plánu Jedna Európa, jeden trh sa očakáva na riadnom samite Európskej rady, ktorý je naplánovaný na 19. a 20. marca 2026 v Bruseli.
