Na úrovni Európskej únie (EÚ) sa aktuálne rozoberá množstvo prísnych opatrení, z ktorých mnohé sa týkajú energetiky. V tomto smere sa azda najčastejšie skloňuje systém ETS2, kvôli ktorému môžu rozpočty aj slovenských rodín prísť o desiatky až stovky eur. Robert Fico je jedným z viacerých predstaviteľov vlád, ktorý sa z tohto dôvodu nielen o zrušenie či aspoň posunutie platnosti nového systému emisných povoleniek, ale aj úpravy všeobecného smerovania v rámci energetiky.
Téma bola ústredným bodom politických sporov aj na neformálnom zasadnutí samitu EÚ v Belgicku. Hlavne predstavitelia krajín strednej Európy volajú po prehodnotení doterajšieho smerovania iniciatívy, ktorej cieľom je dekarbonizovať starý kontinent.
Čo presne je systém ETS2?
ETS2 je nový systém obchodovania s emisnými povolenkami a kľúčová súčasť balíka Fit for 55, ktorý má eventuálne viesť k uhlíkovej neutralite celej Európy.
Kým doterajší systém obchodovania, známy ako ETS 1, sa zameriaval na veľkých priemyselných znečisťovateľov, teda napríklad elektrárne a leteckú dopravu, ETS 2 sa viac dotkne samotných občanov. Prinesie totiž rozšírenie princípu “znečisťovateľa“ aj na sektory, v ktorých sa emisie skleníkových plynov nedarí znižovať podľa stanovených plánov. Práve v budovách a cestnej doprave sa uhlíková stopa v posledných rokoch drží na vysokých úrovniach, čo bráni dosiahnutiu klimatickej neutrality do polovice tohto storočia.
Pôvodný systém ETS 1 funguje od roku 2005 a pokrýva približne 40 percent emisií v EÚ. Do tohto systému sú zapojené veľké fabriky, ktoré si musia kupovať povolenku za každú vypustenú tonu oxidu uhličitého. Naproti tomu systém ETS 2 je navrhnutý ako samostatný a nástroj, ktorý sa zameriava na palivá používané pri vykurovaní budov a v cestnej doprave. Do tohto systému nebudú vstupovať priamo domácnosti, ale takzvaní dodávatelia palív. A to pre nich znamená vyššie náklady.
Hoci sa opatrenie týka primárne dodávateľov, všeobecne v trhovom prostredí platí, že tieto dodatočné náklady prenesú priamo do koncových cien pre spotrebiteľov. V konečnom dôsledku si tak opatrenie “odskáčeme” hlavne my, teda zákazníci.
Štát hovorí o výraznom zdražovaní
Práve pre Slovensko, kde je veľká časť domácností stále odkázaná na zemný plyn alebo tuhé palivá, predstavuje ETS 2 veľký problém. Podľa analýz Inštitútu environmentálnej politiky a predbežných správ Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR sa odhaduje, že zavedenie systému zvýši ročné výdavky bežnej domácnosti o desiatky až stovky eur.
Už pri modelovej cene 45 eur za tonu CO2 by sa ročné náklady na vykurovanie priemerného rodinného domu mohli zvýšiť o 50 až 200 eur, v závislosti od typu paliva a energetickej efektívnosti budovy. Keď si tieto sumy, ktoré sú ešte konzervatívnejším odhadom, prirátame k už tak obrovským nákladom na energie, ktoré platia v súčasnosti, dostávame riziko energetickej chudoby. Ohrozené budú hlavne domácnosti s nižšími príjmami, pre ktoré predstavuje každé euro navyše priam existenčnú hrozbu.
Pomôcť má klimatický fond
Dobrou správou je, že riziká späté so zavedením ETS2 si uvedomuje aj priamo EÚ. Preto pripravila Sociálno-klimatický fond. Tento finančný nástroj v priebehu rokov 2026 až 2032 zmierniť dopady energetickej a dopravnej chudoby.
Slovensko má z tohto fondu získať viac ako 1,5 miliardy eur. Tieto peniaze však nebude možné použiť len na plošné dotácie cien energií. Peniaze majú smerovať primárne do systémových riešení, ako sú hĺbkové obnovy budov, podpora nízkoemisnej verejnej dopravy alebo inštalácia obnoviteľných zdrojov energie pre sociálne slabšie rodiny.
Účinnosť tohto fondu je však podmienená prípravou národného sociálno-klimatického plánu. Ak sa štátu nepodarí včas a efektívne nasmerovať tieto zdroje k ľuďom, ktorých systém ETS 2 zasiahne najviac, hrozí reálne prehlbovanie sociálnych rozdielov.
Fond má síce pomôcť, avšak kritici upozorňujú, že výška prostriedkov nemusí stačiť na pokrytie celkových zvýšených nákladov všetkých dotknutých domácností.
Fico je proti, vraj nie sme pripravení
Podľa informácií, ktoré priniesol spravodajský portál TASR, slovenský premiér Robert Fico na samite ostro vystúpil aj proti aktuálnemu nastaveniu mechanizmu predaja emisných povoleniek.
Vo svojom vystúpení sa stotožnil s postojom českého premiéra Andreja Babiša, ktorý dlhodobo upozorňuje, že už zavedenie ETS 1 sprevádzala nedostatočná príprava, vrátane chabej analýzy reálnych dopadov na hospodárstvo jednotlivých členských štátov.
Pôvodné analýzy predpokladali, že hodnota emisnej povolenky bude stúpať postupne a hranicu 80 eur dosiahne až v roku 2042. Realita v roku 2026 je však diametrálne odlišná, keďže cena povolenky sa už v súčasnosti pohybuje na úrovni takmer 90 eur.
Tento nečakaný a prudký nárast cien vytvára obrovský finančný tlak na energeticky náročné odvetvia, ktoré sú tak nútené premietať tieto náklady do koncových cien produktov a služieb. Takýto vývoj podľa premiéra Fica vedie k drastickému navyšovaniu cien eletriny, čo priamo podkopáva konkurencieschopnosť európskych firiem na globálnom trhu.
Žiada prázdniny
Vzhľadom na krízový stav, v ktorom sa európska ekonomika nachádza, sa ako jedno z možných riešení javí zavedenie “prázdnin” v predaji povoleniek. V takom prípade by došlo na dočasné pozastavenie alebo výrazné obmedzenie povinnosti firiem nakupovať kvóty na vypúšťanie oxidu uhličitého.
Podstatným argumentom premiéra je, že takéto opatrenie nemožno realizovať len na národnej úrovni. Pokusy jednotlivých krajín o individuálne zastropovanie cien by podľa neho neviedli k želanému výsledku. Riešenie vraj musí prísť z centra EÚ a platiť jednotne pre všetky členské štáty.
Cieľom konkrétne tohto návrhu je dodať európskym podnikom dostatočný priestor na stabilizáciu. Pokiaľ by sa podarilo vybojovať zmienené prázdniny, firmy by mohli sústrediť svoj kapitál na inovácie a modernizáciu výroby. Išlo by o výhodnú alternatívu oproti scenáru, v kotorm by museli počas toho, ako ich peniaze odčerpávajú emisné povolenky, ešte investovať do vlastného prežitia.
Podľa Fica by tento kroko dokonca mohol dostať cenu elektrickej energie ako pre spotrebiteľov, tak aj pre priemysel, na oveľa priaznivejšiu úroveň.
ETS2 je ešte väčší problém
Nový systém obchodovania s emisnými povolenkami mal pôvodne platiť od roku 2027, no EÚ sa napokon rozhodla posunúť termín až na rok 2028. Ani to však niektorým krajinám, hlavne tým spadajúcim do skupiny V4, nestačí. Tie žiadajú, aby bol ETS2 úplne zrušený, alebo posunutý aspoň na rok 2030.
V čase pretrvávajúcej krízy a ekonomickej neistoty je podľa lídrov maximálne nevhodné zaťažovať domácnosti novými poplatkami, ktoré by predražili vykurovanie či dopravu. Fico upozornil, že systém bol zavedený v zlom období, pričom na EÚ sa osopil s argumentom, že firmy a občanov by mala skôr odbremeňovať, nie im pridávať ďalšie starosti.
Energetika ako krízový sektor
Všeobecne nemožno aktuálny stav energetiky v Európe považovať za priaznivý. Dokonca aj priemysel, od ktorého je stále závislých mnoho európskych ekonomík, volá po zmenách. Podľa predstaviteľov sektora je situácia natoľko vážna, že domácim podnikom hrozí strata konkurencieschopnosti oproti čínskym a americkým podnikom, ktoré dokážu vyrábať (a teda aj predávať) za podstatne nižšie ceny.
Ostro sa na túto tému vyjadrili napríklad Conrad Keijzer, šéf švajčiarskej chemickej spoločnosti Clariant, či Jon Morrish, zástupca najväčšieho svetového výrobcu cementu.
