Hlavné mesto Talianska sa oddnes pridáva k rastúcemu počtu európskych metropol, ktoré vyhlásili vojnu rýchlym autám a uprednostnili bezpečnosť chodcov. Rímska samospráva oficiálne zaviedla nové pravidlo, ktoré v historickom centre mesta znižuje maximálnu povolenú rýchlosť na 30 km/h. Rím tak nasleduje príklad miest v Rakúsku, Španielsku, Francúzsku či Holandsku, kde sa podobné obmedzenia stávajú novým štandardom, píše server Autoviny.sk.
Nové nariadenie nie je len kozmetickou úpravou pre úzke turistické uličky, ale radikálnym zásahom do dopravnej tepny mesta. Limit platí v celom rozsahu zóny s obmedzenou dopravou (ZTL) a, čo je pre vodičov najväčším prekvapením, týka sa aj hlavných ťahov.
Spomaliť sa musí napríklad na Corso Vittorio Emanuele, Via del Teatro Marcello či v tuneli Traforo. Ambície radnice týmto nekončia. Zóna s tridsiatkou sa má postupne rozšíriť na ďalších tisíc ulíc naprieč celým mestom.
Éra áut sa skončila, tvrdí mesto
Zástupcovia magistrátu argumentujú, že široké bulváre plné rýchlych áut sú prežitkom minulosti. Podľa ich vyjadrení sa éra automobilovej dominancie skončila a centrum Ríma má patriť predovšetkým chodcom a zraniteľným účastníkom premávky. Cieľom opatrenia nie je šikana vodičov, ale snaha zachraňovať životy znížením brzdnej dráhy a rizika fatálnych následkov pri nehodách.
Tento pohľad však naráža na tvrdý odpor motoristickej verejnosti. Talianski vodiči, známi svojím temperamentom, vyjadrujú na sociálnych sieťach obrovskú nespokojnosť a obávajú sa, že doprava v už aj tak preplnenom meste skolabuje úplne.
Radary, kamery a nulová tolerancia
Mesto nenecháva dodržiavanie nových pravidiel na dobrovoľnosti a do ulíc nasadzuje ťažkú techniku. Súčasťou bezpečnostného plánu je masívne využitie nových radarov a kamerových systémov, ktoré budú monitorovať rýchlosť na viacerých kľúčových úsekoch. Pozornosť sa sústredí aj na križovatky, kde budú nové systémy prísne trestať jazdu na červenú.
Okrem represie počíta samospráva aj s prevenciou. Na dôležitých cestách budú postupne inštalované digitálne informačné tabule a ukazovatele rýchlosti, ktoré majú vodičom poskytnúť spätnú väzbu o ich aktuálnom tempe.
Január ako mesiac osvety
Prvý mesiac platnosti nových pravidiel bude mať špecifický režim. Január má slúžiť najmä na to, aby si Rimania aj turisti na zmenu zvykli. Miestna polícia posilňuje hliadky v teréne, no podľa šéfa polície Maria De Sclavisa je v prvých týždňoch kľúčové najmä zvyšovanie povedomia.
Policajti sa zamerajú na prevenciu a vysvetľovanie, prečo je zníženie rýchlosti dôležité: od nižšej hlučnosti až po vyššiu šancu na prežitie chodcov pri zrážke. Tam, kde nebudú statické radary, však budú hliadky pripravené zasiahnuť proti arogantným cestným pirátom, ktorí by nové limity ignorovali.
Vodiči zúria, argumenty sú však silné
Napriek frustrácii motoristov však za zavádzaním rýchlostného limitu 30 km/h v európskych mestách nestojí len politická ideológia. Kľúčovým argumentom je brzdná dráha. Rozdiel dvadsiatich kilometrov za hodinu sa môže zdať zanedbateľný, no v krízovej situácii je fatálny.
Pri rýchlosti 30 km/h dokáže pozorný vodič zastaviť vozidlo na dráhe približne 13 metrov (vrátane reakčného času). Pri päťdesiatke sa táto vzdialenosť viac než zdvojnásobuje na približne 28 metrov. Najdesivejším faktom je, že v bode, kde by auto idúce 30 km/h už bezpečne stálo, má auto brzdiace z päťdesiatky stále rýchlosť okolo 40 km/h. Náraz v tejto rýchlosti do chodca má devastačné následky.
Štatistiky nehodovosti hovoria jasnou rečou. Ak auto zrazí chodca pri rýchlosti 30 km/h, pravdepodobnosť, že chodec prežije, je až 90 percent. Zranenia bývajú často ľahšieho charakteru. Akonáhle však rýchlosť stúpne na 50 km/h, krivka prežitia prudko klesá. Šanca, že chodec vyviazne živý, sa v tomto prípade pohybuje už len okolo 20 až 50 percent, v závislosti od veku a zdravotného stavu obete. Pre seniorov a deti je stret pri päťdesiatke takmer rozsudkom smrti.
Ticho a plynulosť
Okrem bezpečnosti prináša limit 30 km/h benefit, ktorý ocenia najmä obyvatelia centier, teda ticho. Hluk z dopravy síce pri tejto rýchlosti klesá len o pár decibelov, no tento rozdiel ľudské ucho vníma, akoby sa intenzita dopravy znížila na polovicu. Mizne agresívny hluk odvalujúcich sa pneumatík a aerodynamický svist, ostáva len zvuk motorov, ktorý je pri moderných autách minimálny.
Kritici často argumentujú, že pomalšia jazda spôsobí zápchy a predĺži cestovanie. Dopravné štúdie z miest ako Helsinki či Brusel však ukazujú zaujímavý paradox. V mestách s hustou sieťou križovatiek a prechodov je jazda štýlom „brzda-plyn“ pri päťdesiatke neefektívna.
Ustálená tridsiatka často vedie k plynulejšiemu toku vozidiel, lepšiemu zipsovaniu a menej stresovým situáciám. Reálne časové zdržanie na priemernej mestskej trase sa zvyčajne počíta len v desiatkach sekúnd, maximálne v pár minútach, čo je cena, ktorú sú radnice ochotné zaplatiť za zachránené životy.
