Slovensko stojí na prahu zásadnej zmeny, ktorá prepíše zaužívané pravidlá fungovania spoločnosti. Digitálne technológie už nie sú len doplnkom, ale stávajú sa motorom ekonomiky. Do roku 2030 sa očakáva, že nástup umelej inteligencie (AI), analýzy veľkých dát (Big Data) a virtuálnej reality transformuje takmer každé pracovné odvetvie v krajine. Téme sa venuje denník Pravda.
Podľa Svetového ekonomického fóra (WEF) až 86 % zamestnávateľov predpokladá, že náplň práce ich zamestnancov sa v najbližších rokoch radikálne zmení. Najväčšou brzdou tejto modernizácie však paradoxne nie sú chýbajúce stroje, ale ľudia, konkrétne nedostatok digitálnych zručností.
Nejde už len o ITčkárov
Dlho panoval mýtus, že práca s pokročilými technológiami sa týka len programátorov či vedcov. Nová realita však ukazuje opak. Sektorová rada pre informačné technológie a telekomunikácie (ITaT) v spolupráci s Republikovou úniou zamestnávateľov varuje, že digitálna gramotnosť sa stane nevyhnutnosťou aj pre profesie, kde sme si to doteraz nevedeli predstaviť.
Skladník bude musieť ovládať prácu s automatizovanými logistickými systémami, úradník bude bežne využívať AI na spracovanie podkladov a zdravotná sestra sa stretne s digitálnou diagnostikou. Nová stratégia preto definuje šesť kľúčových krokov, ktoré majú Slovensku pomôcť tento skok zvládnuť a pripraviť pracovnú silu na éru Priemyslu 4.0.

Kľúčom je učiteľ, ktorý rozumie dobe
Zmena sa musí začať v školstve, no nie len výmenou tabúľ za interaktívne displeje. Aliancia sektorových rád zdôrazňuje, že digitálna transformácia je nemožná bez pedagógov, ktorí technológiám skutočne rozumejú.
Podľa plánu informatizácie školstva do roku 2030 by mal každý začínajúci učiteľ ovládať moderné digitálne nástroje a vedieť ich zmysluplne použiť pri výučbe. Nestačí, aby učiteľ vedel zapnúť počítač. Musí vedieť, ako technológiu využiť na to, aby žiaci látku lepšie pochopili. Kompetencie pedagógov by sa preto mali pravidelne hodnotiť a aktualizovať.
Od škôlky až po dôchodok
Odborníci sa zhodujú, že s prípravou treba začať omnoho skôr. Už v materských školách by sa mal prirodzenou formou hry rozvíjať záujem o STEM disciplíny (veda, technika, inžinierstvo, matematika) a logické myslenie.
Na základných a stredných školách sa do popredia dostáva koncept tzv. „AI tútorov“. Ide o inteligentné systémy, ktoré dokážu žiakovi vysvetliť učivo individuálnym tempom a spôsobom, aký mu najviac vyhovuje. Výskumy potvrdzujú, že takáto personalizácia zlepšuje výsledky. Učiteľ však nestráca svoju rolu. Stáva sa sprievodcom a garantom bezpečnosti v digitálnom svete.
Vzdelávanie však nekončí prevzatím maturitného vysvedčenia. Trh práce sa mení tak rýchlo, že aj dospelí musia byť pripravení na neustále učenie sa. Budúcnosť patrí krátkym, intenzívnym kurzom a rekvalifikáciám, ktoré umožnia zamestnancom rýchlo reagovať na nové požiadavky firiem a udržať si prácu.

Tisíce licencii ChatGPT pre učiteľov
Ministerstvo školstva neostáva len pri teórii a pristúpilo k bezprecedentnému kroku. V spolupráci so spoločnosťou OpenAI (tvorcom ChatGPT) spúšťa pilotný projekt priamo na univerzitách, o čom sme vás informovali v tomto článku.
Rezort zabezpečil 20-tisíc licencií ChatGPT Edu, ktoré sú určené pre fakulty pripravujúce budúcich učiteľov. Cieľ je jasný: študenti pedagogiky si musia „ohmatať“ umelú inteligenciu ešte predtým, ako nastúpia pred žiakov.
Minister Tomáš Drucker a štátny tajomník Róbert Zsembera tento krok vnímajú ako nevyhnutnosť. Chcú, aby učitelia vychádzali zo školy pripravení na realitu, kde je AI bežným nástrojom. Licencie umožnia budúcim pedagógom experimentovať, pochopiť limity technológie a naučiť sa ju využívať bezpečne a v prospech vzdelávacieho procesu.
Ako si môžu Slováci pomôcť?
Najdôležitejším krokom, ktorý môže každý jednotlivec urobiť okamžite, je prijať filozofiu celoživotného vzdelávania a zbaviť sa strachu z technológií. Príprava na digitálnu budúcnosť sa nezačína zápisom na drahú vysokú školu, ale skôr každodennou zvedavosťou.
V praxi to znamená, že by ste si mali vo voľnom čase aktívne „hrať“ s dostupnými nástrojmi umelej inteligencie, ako sú ChatGPT, Copilot či rôzne grafické generátory. Cieľom nie je pochopiť, ako sú naprogramované, ale naučiť sa s nimi komunikovať, teda trénovať takzvaný „prompting“.

Schopnosť zadať umelej inteligencii správne príkazy, aby ste dostali kvalitný výsledok, sa stáva novou formou gramotnosti, porovnateľnou s ovládaním Wordu či Excelu pred dvadsiatimi rokmi.
Nemenej dôležité je investovať energiu do oblastí, v ktorých nás stroje tak skoro nepredbehnú. Ide o takzvané soft skills, ako sú kritické myslenie, emočná inteligencia, komplexné riešenie problémov a kreativita. Kým AI zvládne spracovať dáta rýchlejšie, človek musí vedieť tieto dáta interpretovať a rozhodnúť sa na základe etiky a kontextu.
Slováci majú dnes k dispozícii obrovské množstvo bezplatných alebo lacných online kurzov (napríklad cez platformy ako Coursera, Udemy, edX či slovenskú Digitálnu garáž od Google), ktoré umožňujú získať certifikáty z pohodlia obývačky. Kľúčovým faktorom ostáva aj angličtina, ktorá je primárnym jazykom digitálneho sveta a otvára dvere k najnovším informáciám skôr, než sú preložené do slovenčiny.

