Diskusia o úplnom zákaze sociálnych sietí pre deti a mladistvých naberá na obrátkach nielen v politických kruhoch, ale aj v rodinách. Hoci zámer chrániť najmenších pred toxickým obsahom je chvályhodný, odborníci varujú pred ilúziou jednoduchého riešenia. Na ich varovania upozorňuje denník Teraz.sk.
Výskumná pracovníčka Annamária Brijáková z Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie upozorňuje, že striktný zákaz môže mať opačný efekt, než dúfame.
Hlavným problémom reštrikcií je, že deti pripravujú o možnosť budovať si takzvanú digitálnu odolnosť. Ak dieťaťu prístup jednoducho odoprieme, nenaučíme ho kriticky premýšľať o tom, čo vidí, ani ako vyhodnocovať riziká. Zákaz podľa Brijákovej nerieši podstatu problému, iba ho odkladá alebo presúva do tieňovej zóny.
Technologická hra na skrývačku
Odborníčka poukazuje na tvrdú realitu digitálneho sveta. Hermeticky uzavrieť internet je prakticky nemožné. Skúsenosti zo zahraničia, kde už podobné obmedzenia platia, ukazujú, že technologicky zdatná mládež si cestu vždy nájde. Či už ide o používanie virtuálnych privátnych sietí (VPN), falošných profilov alebo iných nástrojov na obchádzanie bariér, zákaz sa v praxi stáva deravým sitom.
Brijáková síce víta, že sa o téme verejne hovorí a reguláciu považuje za dôležitú, no vníma ju len ako jedno z mnohých opatrení, nie ako všeliek. Rozumnou hranicou sú podľa nej súčasné limity niektorých platforiem pre deti do 14 rokov, no spoliehať sa len na štátne či technologické zákazy je naivné.
Liekom je “rodičovská mediácia”
Namiesto budovania digitálnych múrov by sme mali investovať energiu do osvety. Výskumy naznačujú, že najúčinnejšou prevenciou je takzvaná rodičovská mediácia. Ide o model, kde rodič nie je dozorcom, ale sprievodcom. S dieťaťom o online svete otvorene komunikuje, vysvetľuje mu princípy fungovania algoritmov a upozorňuje na konkrétne hrozby.
Táto edukácia sa však nesmie týkať len detí. Kľúčové je pravidelne vzdelávať aj rodičov, učiteľov a pracovníkov s mládežou, aby vôbec rozumeli prostrediu, v ktorom sa dnešná generácia pohybuje. Len informovaný dospelý dokáže byť pre dieťa reálnou oporou.
Politici chystajú tvrdšie pravidlá
Na druhej strane stojí politická iniciatíva. Ministerstvo informatizácie aktuálne pripravuje nový zákon o ochrane maloletých v digitálnom priestore. Téma rezonovala aj v novoročnom príhovore prezidenta Petra Pellegriniho.
Ten vyjadril jasnú podporu ráznym krokom a dúfa, že vláda nájde spôsob, ako deti „pred zlom“ zo sociálnych sietí ochrániť, a to aj za cenu, že im bude prístup do určitého veku úplne odopretý.
Prínosy vs. riziká
Samozrejme, absencia prístupu maloletých k najväčším sociálnym platformám sveta má aj svoje svetlé stránky.
Sociálne siete sú plné filtrovanej reality a nereálnych štandardov krásy či úspechu. Ak dieťa nie je vystavené neustálemu porovnávaniu sa s „dokonalými“ influencermi alebo rovesníkmi, znižuje sa riziko úzkostí, depresií, ako aj porúch príjmu potravy.
Ďalším obrovským plusom je kvalita spánku a sústredenia. Algoritmy aplikácií sú dizajnované tak, aby udržali pozornosť čo najdlhšie, čo často vedie k ponocovaniu a roztrieštenej pozornosti v škole. Zákaz by tento rušivý element odstránil, čo by mohlo viesť k lepším akademickým výsledkom a zdravšiemu biorytmu.
Na druhej strane však zákaz prináša riziko akejsi sociálnej exklúzie, ktorá je v tínedžerskom veku mimoriadne bolestivá. Pre dnešnú generáciu sa online priestor stal novým „sídliskovým ihriskom“. Práve tam prebieha veľká časť socializácie, vznikajú tam triedne vtipy a dohadujú sa stretnutia.
Dieťa bez prístupu k sieťam sa môže v kolektíve cítiť izolované a „mimo obraz“, pretože stráca spoločný kontext s rovesníkmi. Zákaz tiež môže uškodiť deťom so špecifickými záujmami alebo tým z menšinových komunít, pre ktoré internet často predstavuje jediné miesto, kde nájdu pochopenie a spriaznené duše, ktoré vo svojom fyzickom okolí nemajú.
Zároveň prichádzajú o priestor na kreativitu a sebavyjadrenie, či už ide o zdieľanie umenia, hudby alebo iných talentov.
