Obyvatelia košického sídliska KVP, ktorí sa už pripravovali na spustenie regulovaného parkovania od 1. marca, zostávajú v neistote. Hoci sa systém pripravoval dlhé mesiace a radnica už predáva rezidentské karty, magistrát mesta Košice nečakane zvažuje odklad celého projektu, informujú Regióny.sk.
Dôvodom je nespokojnosť časti obyvateľov, ktorí sa obávajú, že spoplatnenie bez vybudovania nových parkovacích miest situáciu nevyrieši, ale len skomplikuje. Mesto preto navrhuje, aby sa o osude parkovania rozhodlo na zastupiteľstve 24. februára, teda len pár dní pred plánovaným spustením.
Petícia ako dôvod na spiatočku
Vedenie mesta argumentuje petíciou, pod ktorú sa podpísalo približne 1 600 ľudí. Signatári žiadajú odklad zavedenia regulácie minimálne o dva roky. Sťažujú sa, že nové vodorovné značenie, ktoré na sídlisku pribudlo, paradoxne ubralo z existujúcich kapacít, namiesto toho, aby ich navýšilo. Ich požiadavka je jasná: najprv postavte nové parkovacie miesta, až potom pýtajte peniaze.
Mesto tvrdí, že chce vyjsť v ústrety nespokojným občanom a čaká na krok miestnych poslancov. Ak tí na mimoriadnom zastupiteľstve požiadajú o odklad, radnica nebude brániť zmene nariadenia. Magistrát pritom pripomína, že do prípravy zóny už investoval 400-tisíc eur, no zodpovednosť za iniciatívu prenáša späť na mestskú časť, ktorá s nápadom regulácie pôvodne prišla.

Starosta hovorí o podraze
Reakcia mestskej časti KVP je ostrá. Miestna samospráva považuje konanie mesta za politické zneužitie témy a narušenie právnej istoty obyvateľov. Podľa vedenia mestskej časti je nepochopiteľné meniť pravidlá hry v čase, keď už ľudia nakupujú parkovacie karty a väčšina rezidentov očakáva, že sa konečne zavedie poriadok.
Samospráva tvrdí, že regulované parkovanie je v tejto chvíli najlepším udržateľným riešením pre preplnené sídlisko.
Mestská časť zároveň kritizuje primátora Jaroslava Polačeka za to, že sa stretol s iniciátormi petície za zatvorenými dverami bez vedomia vedenia KVP. Takýto postup považujú za nekompetentný a spochybňujúci prácu samotných zamestnancov magistrátu, ktorí projekt pripravovali.
Mestská časť navyše vracia úder argumentom o financiách. Keďže výnosy z parkovného pôjdu do mestskej kasy, je to práve mesto, kto by mal odpovedať na otázku, kedy a kde plánuje vybudovať nové parkovacie domy či plochy, po ktorých volajú petičiari.
V čom spočívajú údajné komplikácie?
Zavedenie parkovacej politiky sa síce často prezentuje ako nevyhnutný krok k zavedeniu poriadku, pre bežného obyvateľa však prvé mesiace (a niekedy aj roky) predstavujú najmä stres, byrokraciu a finančnú záťaž.
Hlavným dôvodom odporu je paradoxný úbytok parkovacích miest. Keď sa totiž začnú na asfalt maľovať oficiálne boxy, musia spĺňať prísne technické normy a zákony.

To znamená, že autá, ktoré doteraz parkovali „nadivoko“ v križovatkách, tesne pred priechodmi pre chodcov, na obrubníkoch alebo čiastočne na tráve, zrazu nemajú kam ísť. Legalizácia parkovania tak často vymaže z mapy desiatky percent neoficiálnych, no tolerovaných miest, čo okamžite vyvoláva paniku medzi vodičmi, ktorí večer krúžia okolo bytovky.
Ďalším zdrojom frustrácie je mylná predstava, že zakúpením rezidentskej karty si vodič kupuje parkovacie miesto. Realita je však iná. Obyvateľ si kupuje len právo zaparkovať v danej zóne bez platenia hodinového poplatku, no nikto mu negarantuje, že voľné miesto reálne nájde.
Často sa stáva, že aj platiaci rezident musí krúžiť po okolí rovnako dlho ako predtým, čo vyvoláva pocit nespravodlivosti a hnevu na samosprávu, že vyberá „daň za nič“. Situácia sa komplikuje v domácnostiach s viacerými autami, kde poplatok za druhé či tretie vozidlo často rastie do priveľkých nákladov, čo môže byť pre rodinný rozpočet problematické.
Problémy pre návštevy
Regulácia výrazne zasahuje aj do sociálneho života rezidentov. Prijímanie návštev sa stáva logistickým a finančným problémom. Ak k vám chcú prísť starí rodičia postrážiť vnúčatá, opravár opraviť práčku alebo priatelia na večeru, musia riešiť, kde odstavia auto a koľko ich to bude stáť.
Hoci zvyčajne bývajú v ponuke „balíky“ voľných hodín pre návštevy, ich vybavovanie cez aplikácie alebo úrady je pre mnohých, najmä starších ľudí, technicky náročné. Výsledkom je, že zavedenie zón môže viesť k izolácii niektorých obyvateľov alebo k presunu parkovacieho chaosu do susedných, zatiaľ neregulovaných ulíc, kde sa situácia okamžite zhorší.

