Predstava, že vodič malého mestského auta zaplatí za používanie ciest to isté, čo majiteľ ťažkého SUV, dnes na Slovensku pôsobí ako zlý vtip. V čase, keď infraštruktúra starne a tradičné zdroje príjmov sa zmenšujú, sa čoraz častejšie otvára otázka, z čoho sa budú cesty financovať. Peniaze, z ktorých sa to celé desaťročia platilo, sa postupne rozplývajú s rastúcim počtom elektrických vozidiel.
Model financovania cestnej infraštruktúry bol dlhé roky pomerne jednoduchý. Spotrebná daň z benzínu a nafty prúdila do štátnej kasy s každým natankovaným litrom. Tento systém však stráca zmysel. Elektromobily neodvádzajú nič, plug-in hybridy len malé sumy a výsledok je tak paradoxný. Čím emisne čistejšie auto, tým nižší priamy príspevok na cesty. Účet však stále musí niekto zaplatiť a zatiaľ ho na pleciach nesú najmä vodiči starších spaľovacích áut.
Island išiel prvý
Island sa rozhodol konať skôr než iní. Zrušil spotrebnú daň a nahradil ju poplatkom za každý prejdený kilometer, a to bez ohľadu na typ vozidla. Nový Zéland pripravuje podobný systém pre všetky vozidlá do 3,5 tony. V praxi to znamená, že mestský hatchback aj veľké rodinné SUV by platili rovnakú sadzbu za rovnakú vzdialenosť. Spravodlivé na papieri, no v reálnej prevádzke to vyvoláva otázniky.
Opotrebenie vozovky totiž podľa odborníkov nesúvisí len s počtom kilometrov, ale aj s hmotnosťou vozidla. Ťažšie autá zaťažujú cestu viac než ľahké. Aj preto zaznievajú návrhy zohľadniť hmotnosť auta alebo tvorbu mikročastíc. Bez týchto parametrov sa môže kilometrový poplatok z pôvodne férového nápadu zmeniť na nový druh nerovnosti. Najhlasnejšie to vnímajú vodiči, ktorí jazdia málo, napríklad seniori.
Prečítajte si tiež
Dáta ako politická mínová zóna
Najzložitejšou otázkou systému zostáva zber dát. Ak sa má platiť elektronicky, štát potrebuje informácie o pohybe vozidiel. GPS sledovanie je technicky presné, no politicky citlivé. Island už čelí kritike, že financovanie ciest sa mení na formu digitálneho dohľadu. Vodiči chcú vedieť, kto ich dáta vidí, komu sa poskytujú a ako dlho sa uchovávajú. Alternatívou sú odpisy z tachometra, tie sú však ľahko zneužiteľné.
Dobrovoľné GPS riešenia by mohli priniesť presnejší výber poplatkov, no ich presadenie si vyžaduje dôveru verejnosti. Úrady preto hľadajú kompromis medzi ochranou súkromia a efektívnym výberom daní.
Rodiny, firmy a čakanie
Pre domácnosti by kilometrový poplatok mohol znamenať prehľadnejšie hospodárenie. Kto jazdí len v rámci mesta, by zaplatil menej než dnes, zatiaľ čo denný dochádzajúci viac. Firemné flotily by získali lepšiu kontrolu nad nákladmi a účtovníci jednoduchší prehľad o využívaní áut.
Slovensko zatiaľ vyčkáva. Spotrebná daň z palív stále drží systém pri živote, no pri výraznom raste podielu elektromobilov v niektorých okresoch je len otázkou času, kedy sa diskusia otvorí aj u nás.
