Európska únia vstúpila do roku 2026 s pocitom relatívneho bezpečia. Ceny plynu sa stabilizovali, zásobníky sú naplnené a závislosť od Ruska sa podarilo formálne nahradiť dodávkami z iných kútov sveta. Tento „komfort“ však môže byť klamlivý. Najnovšie stresové testy združenia európskych prepravcov plynu (ENTSOG) odhaľujú, že systém je stále krehký a súbeh niekoľkých negatívnych faktorov nás môže rýchlo vrátiť do krízového režimu, informuje euractiv.sk.
Hoci trhy zatiaľ ostávajú pokojné a ceny sa v polovici decembra pohybovali okolo 27,61 eura za megawatthodinu (čo je 12,5-percentný medzimesačný pokles), plynári dvíhajú varovný prst. Nižšia naplnenosť zásobníkov oproti minulému roku (68,2 % k decembru) zatiaľ obchodníkov nevzrušuje, no práve táto rezerva môže chýbať, ak udrie počasie.
Scenár studenej zimy
ENTSOG vo svojom pravidelnom výhľade (Winter Supply Outlook) modeluje situácie, ktoré by mohli nastať. Najkritickejší je tzv. scenár studenej zimy. Ten predpokladá kombináciu troch faktorov:
- Teploty dlhodobo pod priemerom.
- Obmedzená dostupnosť LNG na globálnom trhu.
- Logistické problémy vnútri Európy.
Ak by tieto okolnosti nastali súčasne, zásoby plynu v EÚ by do konca zimy mohli padnúť na kritických 11 % kapacity. To je úroveň strategických rezerv, pri ktorej je stabilné fungovanie siete ohrozené.
Plynári upozorňujú, že v takom prípade by Európa musela prijať drastické opatrenia, a to buď okamžite zabezpečiť masívny dovoz LNG (čo nemusí byť fyzicky možné), alebo aktivovať núdzové obmedzovanie spotreby pre priemysel a domácnosti.
Problém nie je objem, ale doprava
Dôležitým zistením je, že bezpečnosť dodávok nie je len o tom, koľko plynu máme v zásobníkoch celkovo, ale či ho vieme dostať tam, kde je potrebný. Infraštruktúra má svoje limity, najmä pri presune suroviny zo západu (kde sú LNG terminály) na východ a juhovýchod kontinentu.
Môže tak nastať paradoxná situácia: Európa ako celok bude mať plynu dostatok, no konkrétne regióny, vrátane strednej Európy, môžu trpieť nedostatkom kvôli „úzkym hrdlám“ na potrubiach.
Kritici z radov environmentálnych analytikov však oponujú, že modely plynárov sú príliš konzervatívne. Tvrdia, že testy počítajú s vysokou spotrebou a ignorujú fakt, že Európa sa mení. Zatepľuje, inštaluje tepelné čerpadlá a celkovo znižuje dopyt, čo je podľa nich najlepšia a najlacnejšia poistka.
Ukrajinská karta zhorela
Veľkou nádejou pre stabilizáciu cien a dodávok mala byť Ukrajina. Tá disponuje obrovskými podzemnými zásobníkmi (kapacita 31 miliárd m³), ktoré mali slúžiť ako „batéria“ pre Európu. Plán, o ktorom diskutovala Európska komisia aj so slovenskou vládou, počítal s tým, že v lete sa plyn uskladní na Ukrajine a v zime sa pošle späť do EÚ. Pre Slovensko by to znamenalo oživenie tranzitu a príjmy, o ktoré sme prišli po zastavení toku ruského plynu v roku 2025.
Realita januára 2026 je však iná. Vojna tento plán zničila. Zlomovým momentom bol útok z 9. januára na najväčší ukrajinský zásobník Bilche-Volytsko-Uherske, ktorý vyradila ruská raketa. Tento incident vyslal jasný signál: žiadne miesto na Ukrajine nie je bezpečné.
Európski obchodníci nie sú ochotní riskovať uskladnenie drahého plynu v oblasti, kde hrozí jeho fyzické zničenie alebo environmentálna katastrofa. Ukrajinské zásobníky tak nateraz zostávajú mimo hry a Slovensko sa musí spoliehať na dodávky LNG cez Poľsko, Nemecko či Chorvátsko a na nové kontrakty, napríklad s Azerbajdžanom.
