Diplomatické rukavičky idú dole. Lídri Európskej únie (EÚ) menia tón a v reakcii na agresívnu rétoriku staronového amerického prezidenta Donalda Trumpa pripravujú tvrdú odvetu. Ako píšu Správy STVR, podľa informácií portálu Politico sa k tradične ráznejšiemu Francúzsku pridalo už aj Nemecko, čo signalizuje zásadný posun v jednote Únie.
Na štvrtkovom mimoriadnom samite v Bruseli plánujú členské štáty požiadať Európsku komisiu, aby preskúmala možnosť aktivácie takzvaného nástroja proti ekonomickému nátlaku (ACI).
Tento mechanizmus, v bruselských kuloároch prezývaný aj „obchodná bazuka“, predstavuje najsilnejšiu zbraň, akú má Únia v arzenáli pre prípad obchodnej vojny. Dôvodom tejto mobilizácie sú Trumpove hrozby súvisiace s jeho záujmom o kúpu Grónska.
Americký prezident cez víkend pohrozil, že ak sa otázka dánskeho autonómneho územia nevyrieši, od 1. februára zavedie 10-percentné dovozné clo na osem európskych krajín vrátane Nemecka, Francúzska či Švédska. Tlak by sa mal stupňovať a od júna by clá mohli vyskočiť až na 25 percent.
Rýchla odveta za 93 miliárd eur
Hoci je „obchodná bazuka“ ACI silným odstrašujúcim prostriedkom, jej aktivácia je právne a procesne zložitá a môže trvať dlhšie. Preto lídri diskutujú o dvojfázovej stratégii. Kým by Komisia pripravovala proces spustenia ACI, Únia by mohla siahnuť po okamžitom riešení, a to už pripravenom balíku odvetných ciel na americký dovoz v celkovej hodnote 93 miliárd eur.
O finálnej podobe reakcie rozhodne aj stredajšie vystúpenie Donalda Trumpa na Svetovom ekonomickom fóre v Davose, na ktoré Európa napäto čaká.
Medzi členskými štátmi panuje zhoda, že EÚ sa musí pripraviť na všetky scenáre a nemôže sa nechať zahnať do kúta. Ekonomický nátlak zo strany spojenca je vnímaný citlivo, no Brusel chce ukázať, že dokáže chrániť integritu územia svojich členských štátov, v tomto prípade Dánska.
Ústupky vraj nie sú možné
Myšlienku tvrdej reakcie podporujú naprieč politickým spektrom aj slovenskí zástupcovia v Európskom parlamente, hoci vnímajú vážnosť situácie rôzne. Lucia Yar (Progresívne Slovensko) považuje použitie ACI za namiesto, ak budú splnené podmienky, pretože tento nástroj bol vytvorený presne na situácie, kedy EÚ čelí hospodárskemu tlaku.
Podobne rázny postoj zaujal aj Milan Uhrík (Republika), podľa ktorého Európania tento konflikt nezačali a nemajú dôvod ustupovať. Američania by podľa neho mali vedieť, že táto možnosť je na stole.
Opatrnejší postoj prezentuje Miriam Lexmann (KDH). Upozorňuje, že nástroj ACI bol dizajnovaný primárne na obranu proti nedemokratickým režimom, ako je Čína, a proti USA by mal byť použitý až ako posledná možnosť. Katarína Roth Neveďalová (Smer-SD) zasa pripomína, že kľúčová bude politická vôľa lídrov na samite, keďže spustenie takto silného nástroja si vyžaduje širokú podporu.
