Európska únia (EÚ) prechádza do krízového režimu. Predseda Európskej rady António Costa v nedeľu oznámil, že urýchlene zvoláva hlavy štátov a vlád členských krajín na mimoriadny samit. Dôvodom tohto kroku je bezprecedentný tlak zo strany amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý hrozí zavedením nových dovozných ciel v súvislosti so svojou snahou získať Grónsko. Na základe informácií TASR to píšu Správy STVR.
Podľa diplomatických zdrojov by sa stretnutie malo uskutočniť už tento švrtok. Costa zdôraznil, že cieľom samitu je koordinácia spoločného postupu EÚ. Po sérii konzultácií s predstaviteľmi členských štátov je jasné, že Európa musí na najnovšie udalosti reagovať jednotne.
Ultimátum za Grónsko
Spúšťačom diplomatickej roztržky je sobotňajšie vyhlásenie Donalda Trumpa. Americký prezident pohrozil, že ak sa „nevyrieši otázka získania Grónska Spojenými štátmi“, uvalí od 1. februára 10-percentné dovozné clo na osem európskych krajín. Na zozname sa ocitli Dánsko, Nórsko, Švédsko, Francúzsko, Nemecko, Holandsko, Fínsko a tiež Veľká Británia.
Tlak sa má navyše stupňovať. Ak nedôjde k dohode, Trump avizuje, že od 1. júna by sa colná sadzba mohla zvýšiť až na 25 percent. Costa v reakcii na tieto plány uviedol, že takéto clá by podkopali transatlantické vzťahy a sú v priamom rozpore s existujúcou obchodnou dohodou medzi EÚ a USA.
“Jadrová zbraň” v obchode
V Bruseli sa už v nedeľu stretli veľvyslanci 27 členských krajín, aby prediskutovali možnosti obrany. Na stole je aktivácia takzvaného nástroja proti ekonomickému nátlaku (ACI). Ide o silnú legislatívnu zbraň, ktorú Únia doteraz nikdy v praxi nepoužila. Tento mechanizmus umožňuje Bruselu prijať tvrdé protiopatrenia, ak sa cudzia mocnosť snaží ekonomickým tlakom vynútiť politické ústupky.
Ak by k tomu došlo, Európa je pripravená zaviesť odvetné clá na dovoz tovarov z USA. Jedným z diskutovaných scenárov je oživenie plánu na zavedenie ciel na americké produkty v hodnote približne 93 miliárd eur. Tento balík opatrení bol pripravený už vlani, no jeho zavedenie bolo pozastavené po dosiahnutí krehkej obchodnej dohody, ktorú teraz Trumpove vyhlásenia ohrozujú.
Jednota v otázke suverenity
António Costa po konzultáciách ubezpečil, že EÚ stojí pevne za Dánskom a Grónskom. Členské štáty sa zhodli na nekompromisnom dodržiavaní princípov medzinárodného práva, územnej celistvosti a národnej suverenity.
Okrem ekonomických aspektov rezonuje aj otázka bezpečnosti. Lídri zdôrazňujú spoločný transatlantický záujem na udržaní mieru v Arktíde, predovšetkým prostredníctvom spolupráce v rámci NATO. Únia deklaruje, že hoci je pripravená brániť sa proti akejkoľvek forme nátlaku, naďalej má záujem o konštruktívnu spoluprácu s Washingtonom v otázkach spoločného záujmu.
Čo to znamená pre občanov?
Hoci sa spor o Grónsko a clá môže zdať ako vzdialená „hra o tróny“ medzi politikmi v oblekoch, v skutočnosti má potenciál priamo zasiahnuť peňaženku každého z nás. Ak Európska únia v rámci odvety aktivuje nástroj proti nátlaku a zavedie clá na americké tovary v hodnote 93 miliárd eur, okamžite to pocítime v obchodoch. Clá fungujú ako dodatočná daň, ktorú v konečnom dôsledku nezaplatí americký výrobca, ale európsky zákazník.
Znamenalo by to vyššie ceny populárnych amerických produktov. Môže ísť o elektroniku, značkové oblečenie, kozmetiku, ale aj potraviny (napríklad orechy, ovocie), alkohol (typicky bourbon či whiskey) alebo motocykle. Ak ste plánovali kúpu nového iPhonu, notebooku či značkových tenisiek, obchodná vojna môže tieto plány výrazne predražiť.
Toto je pre našu krajinu najvážnejšie riziko. Hoci Trumpov zoznam krajín (Nemecko, Francúzsko atď.) priamo nespomína Slovensko, naša ekonomika je extrémne prepojená s nemeckou. Sme „dielňou“ Európy.
Ak Trump uvalí 10 až 25-percentné clo na nemecké autá alebo stroje, v USA sa stanú nepredajnými. Nemecké automobilky a fabriky obmedzia výrobu, čo spustí dominový efekt. Menej objednávok pre Nemecko znamená menej zákaziek pre slovenských dodávateľov dielov, sedadiel, motorov či elektroniky. V konečnom dôsledku to môže viesť k rušeniu zmien alebo prepúšťaniu v slovenských fabrikách, hoci my priamo s USA spor nemáme.
Navyše, obchodné vojny narúšajú globálne dodávateľské reťazce. Keď sa tovar prestane hýbať plynulo a začne sa preclievať, všetko sa spomaľuje a zdražuje. To vytvára tlak na infláciu.
Ak ceny v obchodoch porastú, Európska centrálna banka môže reagovať opatrnejšie pri znižovaní úrokových sadzieb, alebo ich bude držať vysoko dlhšie. Pre bežného človeka to znamená, že hypotéky a úvery môžu zostať drahé dlhšie obdobie, než sa pôvodne očakávalo.
