Slovenskí vodiči majú tendenciu veriť, že roky strávené na cestách z nich automaticky robia odborníkov za volantom. Realita, ktorú odkrývajú odborníci na bezpečnú jazdu, je však podstatne odlišná. Odhaduje sa, že ak by sa súčasní šoféri museli dnes opätovne podrobiť teoretickým a praktickým skúškam v autoškole, približne 30 percent z nich by neuspelo.
Tento nesúlad medzi vnímanými schopnosťami a skutočnou úrovňou vedomostí je základom pre tragickú štatistiku. Tá odhaľuje, čo je najčastejšou príčinou dopravných nehôd. Nie sú to roky skúseností vodiča, ale niečo oveľa prozaickejšie. Štatistiky ukazujú, že nepozornosť vodiča je zodpovedná za takmer polovicu (49 percent) všetkých dopravných kolízií na našich cestách. Podľa inštruktorov z tréningových centier totiž mnohí vodiči podliehajú nebezpečným mýtom a preceňujú svoje reakcie.
Pasca dlhoročnej praxe a chýbajúce základy
Ako uvádza spravodajský portál agentúry SITA, jedným z najväčších omylov je spájanie počtu odjazdených rokov s bezpečnosťou. Lucia Solomon, inštruktorka zo spoločnosti SuperDrive, upozorňuje, že skúsenosti nezaručujú dodržiavanie základných pravidiel. Podľa nej majú vodiči problém najmä s elementárnymi princípmi, jedným z nich je napríklad bezpečný odstup.
Mnohí sa stále spoliehajú na odhad vzdialenosti v metroch, čo je v krízovej situácii zavádzajúce. Odborníci prízvukujú, že dôležitou jednotkou je čas, pretože odstup sa nemeria v metroch ale sekundách.
- Zákonné minimum: 2 sekundy.
- Bezpečný odporúčaný odstup: 4 sekundy.
Pre lepšiu predstavu uvádzame aj príklad. Auto idúce mestskou rýchlosťou (50 km/h) prekoná každú sekundu zhruba 14 metrov. Pri diaľničnom tempe (130 km/h) je to však už takmer 40 metrov za sekundu. Ak niekto na diaľnici necháva pred sebou len desaťmetrovú medzeru, v skutočnosti má na reakciu menej než tretinu sekundy. V takom krátkom čase je fyzicky nemožné zabrániť zrážke, ak vozidlo pred vami prudko zabrzdí.
Vodiči veria mýtu o bezpečnom telefonovaní
Ďalšou oblasťou, kde vodiči žijú v omyle, je používanie hands-free sád. Hoci zákon túto formu komunikácie povoľuje, mozog túto činnosť vníma inak. Inštruktorka Solomon vysvetľuje, že telefonovanie cez hlasitý odposluch rozptyľuje myseľ rovnako intenzívne, ako keby ste držali telefón pri uchu.
Problémom je tzv. tunelové videnie. Počas hovoru sa pozornosť šoféra fixuje na jeden bod priamo pred vozidlom, čím dochádza k strate periférneho vnímania. Vodiči vtedy prakticky prestávajú registrovať dianie po stranách. To znamená, že nevidia prichádzajúce deti, cyklistov alebo autá z vedľajších ciest. Hands-free tak vytvára nebezpečný pocit kontroly nad vozidlom, ktorý je však podľa odborníkov v skutočnosti len ilúziou.
Malé zlozvyky prinášajúce veľké riziká
Inštruktori bezpečnej jazdy dvíhajú varovný prst aj nad aktivitami, ktoré mnohí považujú za banálne. Líčenie sa v zrkadle, nastavovanie navigácie počas jazdy či hľadanie vecí v odkladacích priestoroch sú spúšťačmi nehôd. Podľa expertov nepozornosť neprichádza náhle pri veľkých pochybeniach, ale buduje sa postupne cez malé návyky, ktoré si vodiči časom pred sebou ospravedlnia.
Najväčšou bariérou k bezpečnejším cestám však zostáva psychologický postoj vyjadrený vetou: „Mne sa to stať nemôže.“ Práve toto nezdravé sebavedomie podľa odborníkov stojí v pozadí väčšiny vážnych dopravných incidentov. Pri šoférovaní teda platí, že pri tejto činnosti by ste mali venovať svoju plnú pozornosť.
