Tankovanie patrí medzi rutinné povinnosti, ktoré vodiči zvyčajne riešia automaticky, pričom rozhodujúcim faktorom býva cena. Pri benzíne s označením E10, ktorý obsahuje vyšší podiel biozložky, však narážame na zaujímavý psychologický fenomén. Kým na Slovensku vodiči často nemajú na výber, v krajinách ako Nemecko, kde na stojanoch nájdete vedľa seba starší benzín E5 a novší E10, sa deje niečo nečakané.
Podľa údajov nemeckého autoklubu ADAC, na ktoré upozornil server Autoviny.sk, tankuje lacnejší E10 dlhodobo len približne tretina motoristov. Zvyšná väčšina radšej priplatí za drahší E5. Dôvodom je pretrvávajúci strach a neistota, ktorá pramení z čias zavedenia tohto paliva, kedy sa šírili poplašné správy o jeho škodlivosti pre všetky motory.
Tento mýtus sa zakorenil tak hlboko, že ani roky bezproblémovej prevádzky nedokázali presvedčiť konzervatívnych vodičov o opaku.
Kedy je strach oprávnený
Realita je taká, že pre drvivú väčšinu vozidiel na cestách je benzín E10 úplne neškodný. Všetky autá vyrobené po roku 2011 a veľká väčšina modelov po roku 2000 sú konštruované tak, aby si s desaťpercentným podielom bioetanolu poradili bez zaváhania.
Problém nastáva pri starších ročníkoch, konkrétne pri vozidlách vyrobených pred rokom 1995 až 2000, pri veteránoch, youngtimeroch a starších motocykloch. Dôvodom je chemická povaha etanolu. Táto látka je agresívnejšia než čistý benzín, keďže pôsobí ako rozpúšťadlo na staré gumené tesnenia, hadičky či membrány v palivovej sústave, ktoré môžu časom popraskať a spôsobiť únik paliva alebo poruchu.
Druhým rizikom je hygroskopia etanolu, teda jeho schopnosť viazať na seba vzdušnú vlhkosť. Ak takéto auto dlho stojí, v nádrži sa môže hromadiť voda, čo vedie ku korózii kovových častí, najmä pri starších systémoch s karburátorom.
Vyššia spotreba?
Okrem technických obáv sa často diskutuje aj o vplyve E10 na spotrebu a ekológiu. Experti priznávajú, že bioetanol má nižšiu energetickú hodnotu než čistý benzín, čo teoreticky vedie k miernemu nárastu spotreby.
V praxi je však tento rozdiel taký zanedbateľný, že ho bežný vodič pri jazde v meste či na diaľnici nemá šancu spozorovať. Zložitejšia je debata o ekologickom prínose. Hoci cieľom pridávania biozložky (vyrábanej z kukurice či pšenice) je zníženie uhlíkovej stopy, kritici upozorňujú na etický rozmer.
Pestovanie plodín na palivo zaberá ornú pôdu, ktorá by mohla slúžiť na produkciu potravín, a intenzívne poľnohospodárstvo si vyžaduje hnojivá a pesticídy, čo paradoxne zaťažuje prírodu. Aj preto mnohí vodiči, ak majú na výber, siahajú po „čistejšej“ klasike E5, a to aj za cenu vyšších nákladov.
